DOBRÁ ŠKOLA - mesačník
 
Vieme o všetkom Viac
Inšpirujte sa Viac Podporujeme Viac

Deväť krokov k samostatnej práci žiaka

pridané 01.04.2010, autor Biba Zelinová pošli na vybrali.sme.sk

Spracované podľa elektronickej knihy Lukáša Bajera: 9 krokov k samostatnej práci žiaka 

Chcete, aby vaši žiaci pracovali sa­mostatne? Ktorý dobrý učiteľ by to nechcel... Potom by pre vás mohla byť užitočná kniha Lukáša Bajera, ktorá je voľne dostupná na internete vo formáte PDF na stránke http://wor­kaholic.bloguje.cz/samostat­na_pra­ce.pdf. Jej autor je učiteľom českého a anglického jazyka na daltonskej základnej škole v Brne. Okrem toho na svojom blogu píše o manažmente času, o myšlienkových mapách, o technických novinkách, o svojich učiteľských skúsenostiach.

Na konci publikácie je zaujímavá úvaha autora: „Súčasnosť si žiada proaktívnych jedincov. Ale ako môže človek sám aktívne vyhľadávať nové možnosti a ak­tivity, keď ho škola celé tie roky vodila za ručičku? To jednoducho nejde. V dnešnej dobe sa nepatrí hodiť niekoho do rieky, aby sa sám naučil plávať. Ani tak nehrozí, aby sa utopil. Pomoci je všade okolo viac ako dosť. Práve naopak, plávať sa naučí veľmi rýchlo. Oveľa horšie je, že sa pri tom naučí nechať sa strhnúť prúdom. A taký prúd, v ktorom človek viac-menej nemusí nič robiť, iba občas pohnúť rukami, aby neklesol na dno, je navyše extrémne pohodlný. Človek sa rád naučí viezť sa na činnosti iných. Naučí sa spoliehať na to, že to nejako dopadne. Naučí sa, že je lepšie držať sa davu a nevyčnievať. Zvykne si, že ho bude stále niekto strážiť a posúvať dopredu. Naučí sa, že za neho rozhodne niekto iný.”

Predstavte si malé dieťa, ktoré sa domáha cukríkov, alebo chce, aby sa s ním niekto hral s autíčkami. Rodičia či iní dospelí mu to s radosťou tolerujú, a dokonca ho za takéto prejavy samostatnosti a rozhodnosti právom oceňujú. Ale čo sa stane, keď príde malé dieťa do školy? V škole je samostatnosť často nežiadaným prejavom. Postupne si deti zvyknú na to, že o tom, čo sa na hodine deje, rozhoduje iba učiteľ. Rozhoduje o téme, o forme, o čase aj o priestore. Dieťa si nemá možnosť vybrať. Žiaci sa tak stávajú závislí na autoritách. Zvyknú si, že o nich rozhodujú iní.

Ako to zmeniť? Využívajme na svojich hodinách metódu samostatnej práce žiakov! Lukáš Bajer sa rozhodol podeliť sa o svoje skúsenosti v tejto oblasti prostredníctvom voľne šíriteľnej elektronickej knihy. Môžete ju umiestniť na svoje stránky. Môžete ju vnútiť svojim kolegom. Môžete ju poskytnúť rodičom vašich žiakov. Jediná podmienka je, aby zostalo jasné, kto je autorom.

Tu sú Lukášove rady:
1. krok: Zadávajte prácu tak, aby všetci žiaci vedeli, čo majú robiť.
Osvedčený postup pri zadávaní úlohy: učiteľ alebo žiak prečíta zadanie → jeden žiak to vysvetlí svojimi slovami → učiteľ poznačí na tabuľu konkrétne údaje. Vyhnete sa tak nedorozumeniam a zbytočným otázkam, ktoré vás oberajú o čas. V triede sú zväčša rozdielni žiaci: tí šikovní prácu ihneď pochopia a urobia, ďalší potrebujú dodatočné vysvetlenie a určite sa nájdu aj takí, ktorí budú úplne apatickí a nebude ich úloha zaujímať. Pre tých rýchlych potrebujete dodatočné úlohy, pre tých slabých viac času na vypracovanie. Pripravte sa na to.

Tip: Nezabudnite žiakom vysvetliť, prečo úlohu robia a čo sa na nej na­učia.

2. krok: Presne stanovte čas, ktorý majú žiaci na zadanú úlohu.
Pozor! Nie je to priemerný čas žiakov. Je to skôr čas potrebný pre najpomalšieho žiaka. Žiakov naučíme pracovať s časom. Jediné, čo vnímajú, je zvonenie na konci hodiny. Skúste im dať za úlohu, aby si na okraj zošita napísali čas začiatku aktivity a čas konca. Uvidíte, ako ich to bude motivovať. Neskôr môžete vyskúšať ich časový odhad. Vyzvite ich, aby odhadli, za aký čas úlohu zvládnu. Naučia sa tak efektívnejšie využívať čas a nemíňať ho na zbytočnosti. Dodržanie času musíte správne vyhodnotiť.

3. krok: Nezabudnite žiakom povedať, s čím majú pracovať.
Nespoliehajte sa na to, že žiaci intuitívne vedia, s akými pomôckami majú pracovať. Povedzte im to, napíšte im to do pracovného listu alebo na tabuľu. Dohodnite si jasné pravidlá výmeny učebných pomôcok (kníh, papierov, písacích potrieb, časopisov, ...). Dovoľte žiakom opustiť pracovné miesto. Cieľom samostatnej úlohy je dokončiť ju, nie presedieť hodinu bezvýsledne na jednom mieste.
Ako ste na tom s učebnými pomôckami na vašej škole? Aj vy ich máte málo? Vhodné pomôcky sú všade okolo nás. Využívajte všetko možné, staré časopisy, knihy, bežne dostupné materiály. Poproste žiakov a rodičov, aby vám niečo do školy priniesli hneď na začiatku školského roka.

Tip: Nutným predpokladom na splnenie tohto kroku je tvorivosť učiteľa.

4. krok: Vysvetlite žiakom, ako má vyzerať dobre urobená úloha.
Ak ukážete žiakom príklad, ako má vyzerať vypracovaná úloha, zvádza ich to k plagiátorstvu a obmedzíte tým ich tvorivosť. Radšej im poskytnite zoz­nam kritérií, ktoré budete hodnotiť. Musia byť stručné a jasné. Ak nebudete mať kritériá hodnotenia vypracované hneď na začiatku, zvádza to k sledovaniu chýb. Ale pozor! Hodnotenie má byť pozitívne, zamerané na pochvalu. Ak niektoré kritérium žiaci nesplnia, majú niesť za to primeranú zodpovednosť.


Tip: Žiaci potrebujú zažiť úspech, aby sa na ďalšiu aktivitu tešili.


5. krok: Téma sa nevysvetľuje.
Nedajte sa žiakmi nachytať na otázky k preberanej téme. Teraz už na to nie je priestor. Ak zadávame samostatnú prácu, učivo nevysvetľujeme. To sme robili na inej hodine. Ak trpíte komplexom dokonalého učiteľa, ktorý každú otázku donekonečna a trpezlivo vysvetľuje, s aplikáciou tohto bodu budete mať problém. Ale výsledok stojí za to.

Dovolené otázky: Kde to máme hľadať? Dokedy to má byť hotové? Nerozumiem zadaniu číslo 5. (To je super, gratulujem, žiak už rozmýšľa, čo bude robiť!)

6. krok: Postup práce vysvetľujte žiakom čo najzrozumiteľnejšie.
Vžite sa do roly malého dieťaťa. Nepoužívajte cudzie slová, vyjadrujte sa krátkymi, jednoduchými vetami. Autori učebníc často používajú zbytočne zložité zadania, ktoré žiakov už vopred odradia od jednoduchých úloh.

Tip: Zadanie vie vysvetliť najlepšie spolužiak.

7. krok: Na tabuľu napíšte čas, kedy majú žiaci prácu ukončiť.
Pred vypracovaním samostatnej práce a po jej splnení si vyčleňte čas na oddychovú aktivitu.

Tip: Žiaka motivuje vidina konca viac, ako si myslíte!

8. krok: Prestaňte na chvíľu fungovať ako učiteľ.
Povedzte žiakom, že nasledujúcich 10 minút tu nie ste. Dávajte len pozor na správanie, ale nevyjadrujte sa k zadaniu ani k téme. Žiaci si veľmi rýchlo uvedomia, že sa musia spoliehať sami na seba. Nikto ich nebude viesť za ručičku. Neustúpte od pôvodného zámeru za žiadnych okolností! Po uplynutí „času odloženej pozornosti” nezabudnite vyhodnotiť aktivitu alebo pasivitu žiakov.

Pozor! Tí žiaci, ktorí by nepracovali za bežných okolností, nebudú pracovať ani teraz. Ale nesú za to dobrovoľne zodpovednosť.

9. krok: Dodržujte svoje sľuby o voľnom čase. 
Nikdy neposúvajte stanovený čas. Neskracujte ho, ani nepredlžujte. Sklamali by ste žiakov, ktorí sa naň spoliehali. Žiakov motivuje nasledujúca oddychová aktivita.

Nezačínajte so všetkými krokmi naraz. Žiadna zmena sa nedá uskutočniť mávnutím čarovného prútika. Určte si poradie a dôležitosť zmien, ktoré chcete zrealizovať. Začnite tým, čo je vám prirodzené a vášmu srdcu či štýlu blízke. A hlavne, buďte trpezliví! Výsledky sa určite dostavia.

Podľa elektronickej knihy Lukáša Bajera "9 krokov k samostatnej práci žiaka" spracovala Bibiána ZELINOVÁ

DOBRÁ ŠKOLA 6, apríl 2010

Páči sa vám, čo sme vybrali z nášho časopisu? Staňte sa naším čitateľom.

100000 komentárov k článku: “Deväť krokov k samostatnej práci žiaka”

Sorry, you must be logged in to comment. Please login or register to comment.