DOBRÁ ŠKOLA - mesačník
 
Vieme o všetkom Viac
Inšpirujte sa Viac Podporujeme Viac

Politika v škole a študenti v politike

pridané 17.04.2018, autor Časopis DOBRÁ ŠKOLA pošli na vybrali.sme.sk

Politika do škôl nepatrí! S touto tézou ste sa iste veľakrát stretli a možno s ňou aj súhlasíte. Priznám sa, že ja s ňou mám problém. Možno by som podpísal slabšiu formuláciu, že v škole by nemali byť otvorene propagované či naopak kritizované konkrétne strany či politici. Lenže v tom prípade by učiteľ nemohol pred žiakmi povedať ani to, že pôsobenie extrémistickej ĽSNS je pre túto krajinu nebezpečné. Ako má teda učiteľ reagovať, keď na hodine environmentálnej výchovy žiak skonštatuje, že postoje Donalda Trumpa (alebo Václava Klausa) sú pre životné prostredie škodlivé? Alebo keď sa na hodine literatúry žiačka opýta, či aj učiteľke pripomína súčasné politické dianie Mňačkov román Ako chutí moc? Má pedagóg odpovedať iba obligátnym „ďakujem vám za vaše otázky“? Má pred takýmito otázkami utekať ako politici po tlačovkách?

Politické dianie (aj to turbulentné) je základným prejavom demokracie. A demokracia – naše politické zriadenie – je vec verejná. Ak to myslíme vážne s donekonečna omieľanou tézou, že škola má pri­pravovať pre život, potom predsa obsahom vzdelávania (prinajmenšom na SŠ a na VŠ) musia byť aj veci verejné, teda to, čo na ľudí v živote čaká. Koľkokrát z úst učiteľov počuť slová „učíte sa to preto, lebo to môžete v živote potrebovať.“ Paradoxne, podobná argumentácia zaznieva neraz práve pri učivách, kde je to naozaj málo pravdepodobné. Ale pokiaľ ide o veci verejné, teda politické, s ktorými sa nepochybne všetci žiaci stret­nú, tým sa nejedna škola aktívne bráni alebo prinajmenšom taktne vyhýba. Má to však svoju cenu. V 18-tich rokoch zrazu „realitou nepoškvrnení“ študenti získajú volebné právo a uplatňujú ho – aké prekvapenie – úmerne svojmu malému vhľadu do problematiky. Zrazu sa majú rozhodovať, čo so svojím ďalším životom a robia to – aké prekvapenie – na základe svojich oklieštených informácií o tom, ako svet funguje. Ako hovorí Adam Kotsko: „Chceme od 18-ročných, aby robili vážne rozhodnutia o svojej budúcnosti, hoci ešte pred mesiacom si museli pýtať povolenie ísť na WC.“

Namiesto toho, aby sme školu pojali ako otvorený simulátor, kde mladých ľudí pripravujeme na rôzne situácie, ktoré ich v živote môžu stretnúť (vrátane tých problematických), robíme z nej skôr uzavretý inkubátor – bezproblémové, sterilné, od zložitého života hermeticky izolované prostredie, v ktorom sú žiaci ušetrení problémov reálneho sveta. Ešte by ich totiž nepochopili a boli by zmätení. Narušilo by to ich zdravý vývin, ako sa hovorieva.

Je veľkým šťastím pre túto spoločnosť, že sa školám nedarí zatajiť pred žiakmi fungovanie reálneho sveta, a to ani toho politického. Vďaka tomu sa v zlomových okamihoch vždy nájdu študenti, ktorí vnímajú dianie v spoločnosti zreteľnejšie ako dospelí a ktorí nie sú ochotní sa mu iba nečinne prizerať. V októbri 1939 to boli vysokoškoláci, ktorí povstali proti fašizmu. V januári 1969 to bol študent Jan Palach, ktorý obetoval život na zmobilizovanie verejnosti proti okupácii krajiny. V novembri 1989 to boli študenti, kto zohral kľúčovú úlohu pri páde totalitného režimu. V apríli 2017 to boli dvaja maturanti, kto zorganizoval veľké protesty proti korupcii. A v týchto dňoch sú to opäť aj študenti (napríklad maturantka Karolína Farská), ktorí konečne postavili spoločnosť na nohy.

Je možno otázne, či má politické dianie vstupovať do škôl. Ale je skvelé, že občas vstupujú študenti do politického diania.

Vladimír Burjan

Páči sa vám, čo sme vybrali z nášho časopisu? Staňte sa naším čitateľom.

100000 komentárov k článku: “Politika v škole a študenti v politike”

Your comment