DOBRÁ ŠKOLA - mesačník
 
Vieme o všetkom Viac
Inšpirujte sa Viac Podporujeme Viac

Nebezpečné roky deväťdesiate

pridané 04.04.2017, autor Časopis DOBRÁ ŠKOLA pošli na vybrali.sme.sk
Foto: Záber záber z filmu Únos

Hovoriť so študentmi o aktuálnej politickej situácii? Ako v tom môže pomôcť film Únos?

Sú témy, ktorým sa dejepisári pre istotu – a niektorí i radi – vyhnú. Donedávna to bola hlavne história Slovenského štátu so svojou fašistickou postavičkou Jozefom Tisom. Niektorí sa faktov boja, hlavne ich interpretácie. Iní dokonca fakty popierajú alebo aspoň ohýbajú. Tvrdia, že na to majú právo, čo je neodpustiteľné – obzvlášť, ak ide o učiteľov dejepisu. Žiaľ, vlastnému názoru sa na sociálnych sieťach prikladá rovnaká váha ako faktom, štatistikám či dlhoročným výskumom.

Rovnako je na tom aj nedávna história divokých deväťdesiatych rokov. V tomto prípade eufemizmus divoké však zďaleka nevystihuje, čo sa pred 20 – 25 rokmi na Slovensku dialo. Áno, učitelia dejepisu a občianskej výchovy to naozaj nemajú ľahké. Ako diskutovať so študentmi, ktorí nemajú informácie? A máme ich my, učitelia? Ak sa aj po nich niektorí pokúsili pátrať, čím ich majú viac, tým sú neprehľadnejšie a možno i protirečivé. Ako teda so študentmi diskutovať napríklad o Mečiarových amnestiách? Tušia, prečo a komu boli udelené? Čo im povedať, aby to pochopili správne? A povedať im k tomu vôbec niečo?

Prišiel Únos

Moderný učiteľ by mal využiť každú možnosť, ako zaujímavo sprostredkovať študentom potrebné vedomosti alebo podnety na zamyslenie.

V kinách mal pred mesiacom premiéru film Únos režisérky Mariany Čengel Solčanskej. Stretol sa s nezvyčajným ohlasom u divákov. Jeho načasovanie bolo viac ako dobré – politická situácia na Slovensku je už dlhší čas napätá a hlavne mladí ľudia hľadajú niekoho, komu sa z politického spektra dá ešte veriť. I smrť nášho prvého ponovembrového prezidenta Michala Kováča rozprúdila debatu o nedávnej dobe mečiarizmu.

Novinári sa zhodujú v tom, že historické fakty sú vo filme spracované verne. Filmu vyčítajú len postavu novinárky, ktorá je fikciou autorov. Prekáža im jej spojenie s podsvetím. Kto mal ale v 90-tych rokoch niečo cez dvadsať a vyrastal vo väčšom meste, nevyhol sa kontaktu s niekým, kto pozná niekoho, kto... Preto ja filmu nevyčítam nič. Je to jeden z najodvážnejších filmov slovenskej kinematografie.

Ak sa rozhodnete naň zobrať svojich študentov, dajte im predtým úlohu: vyhľadať na internete mená ako Vladimír Mečiar, Ivan Lexa, Jaroslav Svěchota, Vladimír Mitro, Michal Kováč, Michal Kováč ml., Róbert Remiáš, Oskar Fegyveres i Ivan Gašparovič. Môžu hľadať ďalej: hodiny – prezident, Fedor Flašík. Dajte im porovnať „našu" noc dlhých nožov s tou v Nemecku. Skúste ich upozorniť aj na dokumentárny seriál RTVS pod názvom Mafiáni. Môžu sa doma spýtať rodičov, či si pamätajú na mená ako Diničovci, Mellovci, Takáčovci, Sýkorovci či Svoboda.

Nech vám skúsia po filme študenti povedať, kto podľa nich stvárnil vyššie uvedené postavy slovenskej politiky.

Len nemlčať

Nehovoriť na hodine o aktuálnom spoločenskom dianí  znamená nedovoliť študentom pýtať sa. Ak pátrajú po pravde, nezáleží na tom, či ste učiteľ občianskej alebo fyziky. Cenia si váš názor, preto ste povinný s nimi hovoriť (je to niečo ako povinnosť lekára ošetriť chorého). Určite nie je hanbou nechať si čas na premyslenie odpovede. Pokojne sa so svojimi študentmi môžete porozprávať, keď sa budete cítiť na to dostatočne pripravený. Len nemlčte. 

Autor: Martina Sondej Hosťovecká

Páči sa vám, čo sme vybrali z nášho časopisu? Staňte sa naším čitateľom.

100000 komentárov k článku: “Nebezpečné roky deväťdesiate”

Your comment