DOBRÁ ŠKOLA - mesačník
 
Vieme o všetkom Viac
Inšpirujte sa Viac Podporujeme Viac

Keď sa v súťaži iba prehráva

pridané 26.08.2015, autor Časopis DOBRÁ ŠKOLA pošli na vybrali.sme.sk

V súťažne nastavenom prostredí sa vraj dosahujú dobré výsledky. Ako psychologička sa však pýtam: znamená dobrý výsledok aj dobrý život?

Mojou životnou filozofiou je vedieť si nájsť svoje miesto v spoločnosti a tešiť sa z toho, že viem a môžem prijímať aj dávať. Pre mňa je predpokladom dobrého života schopnosť byť v súlade s ľuďmi okolo mňa. Najlepší bývajú obdivovaní alebo nenávidení – v oboch prípadoch osamelí.

Pri súťaži sa veľa nenaučíme

V životnej filozofii sa môžeme líšiť, ale fakty o fungovaní centrálnej nervovej sústavy poprieť nemožno. Neurovedci angažujúci sa vo vzdelávaní, napríklad Michaela Tilton alebo John Medina, sú proti súťaživosti, známkovaniu a akejkoľvek forme porovnávania v skupine. Porovnávanie lepších a horších vedie k zvyšovaniu psychického napätia, ktoré burcuje mozog k zvýšenej aktivite. Potiaľto by to bolo fajn – ak chceme učiť, dieťa musí byť v aktívnom móde.

Avšak tento typ nabudenia tiež produkuje stresové hormóny, ktoré blokujú tvorbu nových spojov v mozgu. Nový poznatok pritom zotrvá v hlave iba za predpokladu, že sa utvorí kvalitný nový neurónový spoj. Čiže predstava, že sa naučíme viac, keď budeme súťažiť, je pre neurovedca rovnako absurdná ako chcieť vzlietnuť silou vôle. 

Vnútorná motivácia je viac

Ani klasická experimentálna psychológia nenahráva modelu, keď učenie sa je prostriedkom na dosiahnutie víťazstva a nie cieľom. Výskumy ukázali, že k zvýšeniu výkonu pri súťaži dochádzalo len pri manuálnych a fyzických činnostiach. Pri mentálnych úlohách kvalita výkonov, naopak, oproti bežnému štandardu osoby klesala.

Pri experimentovaní s motiváciou sa zistilo, že ak deti pracovali s vidinou odmeny, ocenenia úspechom, začali sa vyhýbať ťažkým úlohám. Volili ľahké úlohy, išli na istotu, zvyšok vymedzeného času sa nudili a celý experiment hodnotili negatívne. Ak pracovali a objavovali bez vonkajšej motivácie, vyberali si náročnejšie zadania, pracovali až do vypršania limitu a experiment hodnotili pozitívne. Pri experimentoch s dospelými sa zistilo, že pri kreatívnych úlohách sa výsledky zhoršovali priamo úmerne k nárastu výšky odmeny.

Svet práce potrebuje tím

Pre drvivú väčšinu pracovných pozícií je nevyhnutné dokázať kooperovať. Nie náhodou firmy veľa investujú do budovania tímov a rozvoja interpersonálnych zručností svojich zamestnancov. 

Svojho času som pracovala ako lektorka na takýchto akciách. Zo skúsenosti viem, že súťaživí zamestnanci sú zlá investícia. Sú ťažko akceptovaní kolektívom, lebo sú naučení pracovať sami za seba a byť najlepší. Aj napriek veľkému úsiliu sa často stávalo, že zhoršili výsledok skupiny. Prehru v aktivite vždy niesli ako veľké zlyhanie. Zvyčajne skĺzli do obviňovania kolegov a lektorov. Pri rozboroch sme často končili pri analýze pracovných konfliktov, lebo základné nastavenie týchto zamestnancov bolo úplne odlišné ako u ich kolegov. 

Súťaživosť v škole nezaručí výkonnú ekonomiku

Školstvo vo Fínsku sa riadi vysoko kooperatívnou stratégiou nielen v triedach, ale aj medzi učiteľmi a školami. Naproti tomu, v Japonsku alebo v Južnej Kórei je model vysoko súťaživý. Podľa meraní OECD všetky tieto krajiny dosahujú skvelé výsledky, no vo Fínsku cíti úzkosť pri práci na matematických zadaniach len 7 % žiakov oproti 52 % v Japonsku. 

Pritom miera súťaživosti vo vzdelávaní nemá priamy vplyv na súťaživosť ekonomickú. Podľa Svetového ekonomického fóra patrí Fínsko medzi top krajiny v ekonomickej súťaživosti, zatiaľ čo Japonsko ani Južná Kórea nie. Zato v počte samovrážd sú medzi ekonomicky vyspelými štátmi na prvých priečkach. Špecificky zápasia s mládežníckou suicidalitou. Prieskum v rokoch 2005 – 2007 zistil, že 91 % samovrážd mladých bolo dôsledkom problémov spojených so školou. 

Šikanovanie v japonských školách, nazývané ijime, je podľa sociológov vážnejší problém než v iných krajinách, všetky preventívne programy tu zlyhávajú. Výskumy považujú za príčinu práve príliš silný akademický tlak na žiakov.

Záver nech si urobí každý sám v súlade so svojimi hodnotami a svojou filozofiou. Ja budem určite radšej, ak z mojich synov vyrastú šťastní údržbári ako nešťastní výkonní riaditelia.

Viera LUTHEROVÁ

ZŠ pre sluchovo postihnutých, Kremnica, členka Inštitútu psychoterapie a socioterapie

 

Ilustr. foto: bigstockphoto.com

Páči sa vám, čo sme vybrali z nášho časopisu? Staňte sa naším čitateľom.

100000 komentárov k článku: “Keď sa v súťaži iba prehráva”

Your comment