DOBRÁ ŠKOLA - mesačník
 
Vieme o všetkom Viac
Inšpirujte sa Viac Podporujeme Viac

Stačili by aj lektori?

pridané 05.05.2014, autor Časopis DOBRÁ ŠKOLA pošli na vybrali.sme.sk

Naša pravidelná prispievateľka, ktorá učí v Británii, rozmýšľa nad tým, či je nutné, aby učiteľ vyštudoval predmet, ktorý učí, na vysokej škole.

Natrafila som na článok z roku 2010 Netrápme deti angličtinou od Evy Čobejovej a Martina Hanusa, ktorý vyšiel v časopise .týždeň. „Ak chceme, aby naše deti obstáli vo svete, musia začať s angličtinou čo najskôr,” čítam vyjadrenie Eugena Jurzycu a súhlasím. Nepôjdu všetci do sveta, ale koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom. Hoci stav slovenských učiteľských zborov, ako aj zahraničné výskumy napovedajú, že to nie je najlepší nápad, treba to vyskúšať.

Potom som sa dostala k vyjadreniu Branislava Pupalu z Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity: „Z môjho hľadiska znalosť cudzieho jazyka nie je súčasťou vzdelania, je to sociálna zručnosť, ktorá človeka zvýhodňuje napríklad na trhu práce. Je možné ju v škole učiť, ale je to skôr lektorská záležitosť.” Úprimne povedané, tento názor ma trochu prekvapil, rozhodne by som ho neočakávala od niekoho, kto pripravuje budúcich učiteľov. Nemá však trochu pravdu? Začala som porovnávať.

Vyštudovala som telesnú výchovu a zemepis na slovenskej vysokej škole, ale učím dejepis, náboženstvo, občiansku výchovu, zemepis a angličtinu ako cudzí jazyk v škole v Británii. Samozrejme, všetko v angličtine. Nikdy som tieto predmety neštudovala, teda okrem zemepisu na slovenskej škole. Začala som ako bilingválna učiteľka angličtiny pre deti z východnej a strednej Európy a cítila som sa užitočná a potrebná. Nikdy som angličtinu neštudovala, tak­že toto učenie jazyka bolo lektorskou záležitosťou, ako by povedal pán Pupala.

Pred dvomi rokmi naša riaditeľka zrušila jazykové oddelenie a žiaci, aj tí, ktorí sem prišli len nedávno, sa museli hneď zaradiť do normálnych tried. Podotýkam, že úroveň angličtiny týchto žiakov bola nulová, alebo takmer nulová. Ja som bola priradená na Fakultu spoločenskovedných predmetov s odôvodnením, že som študovala zemepis. Chyba vám v tom logika? Aj mne, ale už som si zvykla.

V Británii učitelia väčšinou študujú len jeden aprobačný predmet, tak­že musia učiť aj predmety, ktoré nikdy neštudovali. Naša fakulta túto situáciu vyriešila tak, že vedúci jednotlivých predmetov pripravili plány a na každú hodinu powerpointovú prezentáciu. Na jednej strane nám to uľahčuje prácu, na druhej strane to naozaj evokuje myšlienku, že toto by zvládli aj nekvalifikovaní učitelia. Len nech žiaci nekladú žiadne zložité otázky!

Vedenie školy pre nás organizuje množstvo školení, nedávno sme mali jedno o digitálnych technológiách na hodinách a o Akadémii pána Khana. Potom nás riaditeľka prekvapila dôležitým rozhodnutím: žiaci majú povolené používať na hodinách telefóny, vlastné iPady a notebooky. Učitelia dostali radu, aby si zobrali príklad z Khan Academy a neučili, len nechali žiakov, nech sa učia sami.

Tak mi napadlo, že možno mal pán profesor z Trnavy pravdu. Možno, že učiteľov v budúcnosti ani nebude treba. Aj britský minister školstva Michael Gove povedal, že v budúcnosti učitelia nebudú musieť mať vysokú školu, stačí, aby absolvovali kurzy. Ale to by asi pán profesor stratil prácu ako prvý.

Alica RYNKE, Sidney Stringer Academy, Coventry, UK

Páči sa vám, čo sme vybrali z nášho časopisu? Staňte sa naším čitateľom.

100000 komentárov k článku: “Stačili by aj lektori?”

Sorry, you must be logged in to comment. Please login or register to comment.