DOBRÁ ŠKOLA - mesačník
 
Vieme o všetkom Viac
Inšpirujte sa Viac Podporujeme Viac

Juraj Hipš: Ticho je úžasný učiteľ

pridané 31.01.2014, autor Časopis DOBRÁ ŠKOLA pošli na vybrali.sme.sk

Mottom organizácie, ktorú vedie, je, že len ten, kto dosiahol vnútorný pokoj a múdrosť, dokáže chrániť životné prostredie. Juraj Hipš, rodák z Petržalky, ktorý žije v ekodome na lazoch v Zaježovej, bol však v študentských časoch skôr nepokojnou dušou, keďže sa ako člen Greenpeace  zapájal  do rôznych protestných akcií. Na Filozofickej fakulte UK vyštudoval filozofiu a estetiku so zameraním na environmentálnu etiku a učil na niekoľkých bratislavských stredných školách. V roku 2000 založil Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica, ku ktorého projektom patrí aj pre našich čitateľov známa Zelená škola. Pred siedmimi rokmi pre deti zo Zaježovej zriadil malú environmentálnu komunitnú školu a pre nadaných vysokoškolákov spustil ročné akreditované štúdium Sokratov inštitút. Jeho kolegyňa Mirka mi prezradila, že hoci ho médiá prezentujú ako „biznismena z lazov“, keď uvidí nejaké dieťa, je úplne namäkko. Za DOBRÚ ŠKOLU ho vyspovedala Lenka Kunová.

Prečo si sa rozhodol založiť v Zaježovej školu?

To, aby mali deti do školy bližšie, nebola pre mňa nikdy motivácia, hoci ďalšia škola je vzdialená 10 – 18 kilometrov – podľa toho, kto kde na lazoch býva, vzdialenosti medzi domami sú veľké. Chcel som založiť školu, do ktorej chodia deti rady. Aj som povedal, že keď tam nebudú chodiť s radosťou, tak školu zruším, lebo je s tým toľko roboty, že nemá zmysel, aby som vytváral priestor, ktorý spôsobuje utrpenie.

Odkedy žiješ v Zaježovej, zmenil sa tvoj názor na to, ako učiť environmentálnu výchovu?

Dosť zásadne. Je naivné myslieť si, že život v prírode robí ľudí automaticky ohľaduplnejšími k životnému prostrediu. Keď som sa na Zaježovú nasťahoval, bol som prekvapený, že ľudia vysýpajú odpad kade-tade, že pália v peci všetko možné... Stav, v akom sa nachádza životné prostredie, je odrazom stavu našej mysle a vedomia. Tu treba začať a ostatné už potom príde.

Bol si rád učiteľom?

Bol to jeden z najväčších darov, ktoré som od života dostal. Učením som fakt žil. Nevedel som sa dočkať, kedy skončí nedeľa, aby som mohol ísť učiť do školy. A to som učil na strednej škole, moji študenti boli takmer moji rovesníci. Ľahké to vždy nebolo. Ja ale stále učím, aj keď už nie pravidelne a v škole. Vediem kurzy a pracujem hlavne s vysokoškolákmi a dospelými.

Ako vnímaš postoje ministra k súkromným školám?

S pánom ministrom sa nezhodnem takmer v ničom. Ja si myslím, že čím menej štát zasahuje do školstva, tým lepšie. Ministerstvo sa správa tak, ako keby učitelia aj rodičia boli nesvojprávni a len vrchnosť vedela, čo je pre deti dobré. Nechcem sa nikoho dotknúť, ale ruku na srdce – kto si myslí, že na ministerstve sedia špičkoví odborníci, pedagógovia, ktorí sú zapálení a nadšení? Ak by mali moje deti učiť ľudia, ktorí vedú ministerstvo, tak nech sú radšej negramotné.

Zdá sa, že v tebe stále ostalo niečo z mladých rebelantských čias.

Ja nechcem s ministerstvom bojovať. Dokonca si myslím, že minister nie je jediný zodpovedný za stav školstva. Zaň sme vo veľkej miere zodpovední my rodičia. Rodičia musia jasne povedať, aké školy chcú a aké nie. Musia sa jednoducho viac zaujímať. A potom budeme mať ministra, na ktorého snáď budeme hrdí a nebude s ním treba bojovať. Štát ale musí dať rodičom túto slobodu, nesmie všetko prikazovať a určovať smernicami. Vtedy sa vo mne ten bývalý revolucionár zobúdza.

Juraj Hipš nám toho o sebe, o živote na lazoch, o škole v Zaježovej a o tom, čo je podstatou učenia, prezradil viac. Celý rozhovor si môžete prečítať v DOBREJ ŠKOLE 06 z februára 2014.

 

Páči sa vám, čo sme vybrali z nášho časopisu? Staňte sa naším čitateľom.

100000 komentárov k článku: “Juraj Hipš: Ticho je úžasný učiteľ”

Sorry, you must be logged in to comment. Please login or register to comment.