DOBRA SKOLA http://www.dobraskola.com Najnovsie prispevky. en-en TYPO3 4.5.40 http://blogs.law.harvard.edu/tech/rss 2011 EXAM Testing spol. s r. o. My Name dobraskola@exam.sk DOBRA SKOLA http://www.example.org/typo3conf/ext/t3blog/icons/rss.png http://www.dobraskola.com Najnovsie prispevky. Ako viesť žiakov k samostatnosti () http://www.dobraskola.com/?tx_t3blog_pi1%5BblogList%5D%5Byear%5D=2019&tx_t3blog_pi1%5BblogList%5D%5Bmonth%5D=02&tx_t3blog_pi1%5BblogList%5D%5Bday%5D=05&tx_t3blog_pi1%5BblogList%5D%5BshowUid%5D=617&cHash=a70bbdf5ef20f8c39f4b200e92f89997 http://www.dobraskola.com/?tx_t3blog_pi1%5BblogList%5D%5Byear%5D=2019&tx_t3blog_pi1%5BblogList%5D%5Bmonth%5D=02&tx_t3blog_pi1%5BblogList%5D%5Bday%5D=05&tx_t3blog_pi1%5BblogList%5D%5BshowUid%5D=617&cHash=a70bbdf5ef20f8c39f4b200e92f89997 Tue, 05 Feb 2019 17:06:00 +0100 Asertivita – sebavedomý neznamená drzý Je veľa žiakov, pri ktorých si povieme, že „ten sa v živote nestratí“. Máme tým na mysli určitú dávku samostatnosti. Priveľká asertivita, ktorú si o...

Asertivita – sebavedomý neznamená drzý

Je veľa žiakov, pri ktorých si povieme, že „ten sa v živote nestratí“. Máme tým na mysli určitú dávku samostatnosti. Priveľká asertivita, ktorú si občas zamieňame so životaschopnosťou, však nemusí byť automaticky kľúčom k úspešnému životu. Sú tiež ďalšie schopnosti, na ktorých záleží. Ako ich môžeme podporiť?


01 Učte žiakov komunikovať

„Ja zaklopem, ty hovoríš“– je štandardnou situáciou pri nosení triednej knihy, oznamu, či obežníka do inej triedy. Samotné posielanie žiakov niečo vybaviť, je veľmi dobrým nástrojom, ako podporovať zdvorilý komunikačný prejav. Nemalo by to byť však len o tom, že žiaka pošleme a čakáme, že to nejako dopadne. Dobré je sa s deťmi sem-tam o tom aj porozprávať. Prípadne si v hrách vyskúšať reakcie na rozdiely medzi zdvorilým a nezdvorilým oslovením. 

02 Dávajte komunikačné úlohy aj mimo školy

Nestačí, ak deti naučíme riešiť pár komunikačných situácií v škole. Ony potrebujú zažívať nefalšované reakcie ľudí v rámci prechádzky, výletu či exkurzie, a to bez zbytočného pedagogického odpúšťania komunikačných chýb. Deti by mali vedieť zdvorilo nielen rozprávať a formulovať myšlienky, ale aj pristaviť človeka, poďakovať za informáciu, vycítiť či ten, za kým idú im vôbec dokáže pomôcť a dokázať sa povzniesť, ak ich niekto odmietne. Vždy po takejto úlohe sa s nimi rozprávajte o tom, ako sa cítili.

03 Vysvetlite deťom, že neexistujú nadľudia

Mnohí ľudia majú strach a pociťujú stres, ak majú komunikovať s autoritou či dôležitým človekom. Starosta, prezident, minister, poslanec, riaditeľ či celebrita sú taktiež ľudia, ktorí potrebujú komunikovať a chcú komunikovať. To, čo je dôležité, je mať odhad, do akej miery byť zdvorilý, do akej miery rezervovaný či žoviálny. Deti by mali vedieť, že tá istá veta a myšlienka sa dá povedať mnohými spôsobmi a každý z nich sa hodí do inej situácie a spoločnosti. 


04 Pestujte otvorené vzťahy v škole

Mať možnosť pomenovať situácie a pocity pravými menami učí deti prirodzenej slobode. Otvorené vzťahy nemusia znamenať anarchiu a drzé správanie. Ak učiteľ pestuje u žiakov pocit, že sa môžu pýtať na čokoľvek, získava s nimi otvorený vzťah. Nebojte sa akýchkoľvek otázok, oveľa dôležitejšie sú vaše odpovede. Ak sa vás žiak dotkne, máte stále možnosť mu vysvetliť, že to nie je vhodné a na otázku mu neodpovedať. Bazírovanie na prázdnych zdvorilostných frázach skôr naučí žiakov účelovej konformite. Je pravdou, že deti, ak majú voľnosť v komunikácii, vedia človeka zraniť i ponížiť. Namiesto predchádzania týmto situáciám, môže byť výzvou pre učiteľa naučiť deti zdvorilo komunikovať za každých okolností. 


05 Učte deti pracovať s negatívnymi emóciami

To, ako dokáže človek pracovať s emóciami, má zásadný vplyv na jeho úspešnosť. Schopnosť preniesť sa cez prehru, prijať odmietnutie, ovládať strach a hnev, sú klenotmi v rámci životaschopnosti. Súžia na to rôzne techniky. Napríklad učiteľ nemá vytvárať súťaž tam, kde to nemá účel, radšej má dať priestor pre vzájomné hodnotenie a sebahodnotenie žiakov, možnosť pomenovať pocity a netrestať za ne, oceňovať víťazov, ale nedávať neúspešným pocit menejcennosti. Tiež toleruje v zdravej miere obranné mechanizmy žiakov pri nepríjemných situáciách a rozpakoch. 


06 Učte deti pracovať v tíme

Schopnosť pracovať tímovo je dôležitou kompetenciou tohto storočia. Podporujte tímového ducha, naučte sa hodnotiť tímovú spoluprácu. Zoznámte deti s možnými rolami v tíme, s výhodami tímu oproti individuálnej práci, aj s tým, ako im môže uľahčiť život. 

07 Hovorte s deťmi aj o samozrejmých veciach

Rozhovory o tom, pre koho je čo prirodzené, sú veľmi zaujímavé. Deti objavia obrovskú škálu toho, čo ich spolužiaci a ich rodiny považujú za dôležité a samozrejmé. Sám učiteľ často zistí, že to, čo považuje sám za samozrejmé, deti vnímajú úplne inak. Schopnosť vnímať pohľad druhých je semienkom pre rast tolerancie, nadhľadu a niekedy aj vzájomnej podpory. 

08 Asertivita je dôležitá

Zdravá dávka asertivity je ďalšou schopnosťou, ktorá pomáha k samostatnosti a životaschopnosti. Dieťa by malo vedieť rozlíšiť, kedy je potrebný súhlas druhého, kedy len zdvorilostne oznamujeme a kedy sa je potrebné dohodnú sa na kompromise. A to aj vo vzťahu k autorite. S asertivitou je úzko späté aj „právne vedomie“, ktoré dieťaťu pomáha sa rozhodovať. Učitelia v tomto smere vedia spraviť veľa, ak idú príkladom. A tiež naopak, ak sú málo asertívni a právne nevedomí, utužujú u žiakov bojazlivosť a neschopnosť postaviť sa za svoje práva a záujmy. 

Peter Lengyel

]]>
Školstvo a práva detí () http://www.dobraskola.com/?tx_t3blog_pi1%5BblogList%5D%5Byear%5D=2019&tx_t3blog_pi1%5BblogList%5D%5Bmonth%5D=02&tx_t3blog_pi1%5BblogList%5D%5Bday%5D=05&tx_t3blog_pi1%5BblogList%5D%5BshowUid%5D=616&cHash=d36f9a562135fefca355edda8a9b76b8 http://www.dobraskola.com/?tx_t3blog_pi1%5BblogList%5D%5Byear%5D=2019&tx_t3blog_pi1%5BblogList%5D%5Bmonth%5D=02&tx_t3blog_pi1%5BblogList%5D%5Bday%5D=05&tx_t3blog_pi1%5BblogList%5D%5BshowUid%5D=616&cHash=d36f9a562135fefca355edda8a9b76b8 Tue, 05 Feb 2019 15:56:00 +0100 V roku 1959 prijala Organizácia spojených národov Deklaráciu práv dieťaťa. Obsahovala 10 zásad, ktorými by sa mali štáty riadiť vo vzťahu k deťom a mládeži. Tieto zásady boli neskôr podst...

V roku 1959 prijala Organizácia spojených národov Deklaráciu práv dieťaťa. Obsahovala 10 zásad, ktorými by sa mali štáty riadiť vo vzťahu k deťom a mládeži. Tieto zásady boli neskôr podstatne rozpracované a doplnené v Dohovore o právach dieťaťa, ktorý prijala OSN 20. novembra 1989. Tento dohovor bol postupne ratifikovaný 195 krajinami (vrátane Slovenskej republiky) a stal sa tak najširšie prijatou zmluvou o ľudských právach v histórii.

Obdobné dokumenty však nestačí iba sformulovať a ratifikovať. Najdôležitejšie je, aby sa v praxi skutočne dodržiavali. Pri pohľade na hladujúce deti v Afrike či bojujúce deti v Afganistane môže ľahko vzniknúť dojem, že ich porušovanie je problémom rozvojových krajín a že u nás je všetko v poriadku. Pritom je možné, že niektoré dôležité práva detí nedodržiavate ani vy na vašej škole. Neveríte?

Keďže Dohovor o právach dieťaťa je obsiahly, vybrali sme z neho iba niekoľko článkov, ktoré sa podľa nášho názoru vo zvýšenej miere týkajú škôl a učiteľov. Pokúste sa prečítať si ich nezaujate a pri každom si položte tri otázky: Je tento článok dodržiavaný naším školským systémom? Dodržiavame ho v našej škole? A dodržiavam ho ja vo vlastnej pedagogickej praxi? Pripravení? Tak poďme na to.

Článok 3

Pri všetkých akciách týkajúcich sa detí, či už podniknutých verejnými alebo súkromnými inštitúciami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi orgánmi alebo zákonodarnými zbormi, musia byť najlepšie záujmy dieťaťa prvoradé.

Štáty – zmluvné strany musia zabezpečiť, aby inštitúcie, služby a zariadenia, zodpovedné za starostlivosť alebo ochranu detí, zodpovedali štandardom stanoveným príslušnými orgánmi predovšetkým v oblastiach bezpečnosti, zdravia, v počte a kvalifikovanosti ich personálu, ako aj príslušného dozoru.

Komentár: Pojem „najlepšie záujmy dieťaťa“ je dosť vágny, navyše nie vždy existuje zhoda na tom, čo je tým najlepším záujmom dieťaťa. Ešte väčším problémom je, že v praxi sa často na záujmy detí vôbec neprihliada. Koľko vecí v chode školy je prispôsobených organizačným hľadiskám? Aby učitelia mali úväzky, aby sa dal ľahšie zostaviť rozvrh, aby žiaci nepošliapali chodby, aby kuchárky stihli vydať obedy… A naozaj si myslíme, že je v najlepšom záujme dieťaťa, aby každý deň presedelo celé doobedie na nepohodlnej stoličke?

Článok 12

Štáty — zmluvné strany musia zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné si utvárať vlastné názory, právo ich vyjadrovať slobodne vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho týkajú, pripisujúc názorom dieťaťa náležitú váhu podľa jeho veku a zrelosti.

Na tento účel musí byť dieťaťu predovšetkým poskytnutá možnosť byť vypočuté v akomkoľvek súdnom alebo administratívnom konaní, ktoré sa ho týka buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu, resp. príslušnej osoby, spôsobom zlučiteľným s procesnými pravidlami vnútroštátneho práva.

Komentár: Škola sa nepochybne detí týka ako máločo iné. Majú právo slobodne sa k nej vyjadrovať? A pripisujú dospelí ich názorom náležitú váhu? Ako konkrétne to funguje na vašej škole? Kedy a ako sa žiaci vyjadrujú? Čo sa s ich pripomienkami deje?

Článok 13

Dieťa musí mať právo na slobodu prejavu; toto právo musí zahŕňať slobodu vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky akéhokoľvek druhu, bez ohľadu na hranice, a to buď ústne, písomne, tlačou, vo forme umenia alebo prostredníctvom iných médií podľa vlastného výberu.

Komentár: „Sloboda prejavu“ znie možno príliš silno a pateticky. Na druhej strane poznáme učiteľov s názorom, že sloboda do školy nepatrí a že žiaci sa môžu prejavovať po vyučovaní. A na vašej škole môžu žiaci „rozširovať informácie a myšlienky akéhokoľvek druhu“?

Článok 14

Štáty – zmluvné strany musia rešpektovať právo dieťaťa na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva. 

Štáty – zmluvné strany musia rešpektovať práva a povinnosti rodičov, a ak to prichádza do úvahy, aj poručníkov, poskytnúť dieťaťu orientáciu vo výkone jeho práv spôsobom zodpovedajúcim rozvíjajúcim sa schopnostiam dieťaťa.

Sloboda prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru môže byť podrobená iba takým obmedzeniam, ktoré sú predpísané zákonom a sú nevyhnutné na ochranu verejnej bezpečnosti, poriadku, zdravia alebo morálky, resp. na ochranu základných práv a slobôd iných.

Komentár: Cynik by možno poznamenal, že naším problémom nie je potláčanie slobody myslenia detí, ale to, že žiaci v škole často vôbec nemyslia. Lenže, čo ak rezignovali práve preto, že mali opakovanú skúsenosť s tým, že ich „slobodné myslenie“ nebolo učiteľmi prijaté práve s nadšením či pochopením?

Článok 16

Nijaké dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému alebo nezákonnému zasahovaniu do vlastného súkromia, rodiny, domova alebo korešpondencie ani nezákonným útokom na svoju česť a povesť. Dieťa má nárok na právnu ochranu proti takýmto zásahom alebo útokom.

Komentár: Nájsť v dnešnej zložitej dobe hranice medzi (dobre mienenou) snahou učiteľov pomáhať dieťaťu aj mimo školy a zasahovaním do jeho súkromia nemusí byť vôbec ľahké. Minimálne na jedno by však učitelia dbať mali: aby žiadna ich komunikácia so žiakom nemohla byť vnímaná ako „útok na jeho česť či povesť“.

Článok 19

Štáty — zmluvné strany musia prijať všetky príslušné legislatívne, administratívne, sociálne a výchovné opatrenia na ochranu dieťaťa pred všetkými formami fyzického alebo psychic­kého násilia, poškodenia alebo zneužitia, zanedbávania alebo nedbalého zaobchádzania, týrania alebo vykorisťovania vrátane sexuálneho zneužívania, pokiaľ sú v sta­rost­livosti rodiča(ov), poručníka(ov) alebo inej osoby majúcej dieťa v starostlivosti.

Komentár: Šikana je kryštalickým príkladom psychického a často aj fyzického násilia a deti sú jej vystavované aj (či dokonca najmä) v školách. Ak sa tak stane, škola zrejme „neprijala všetky príslušné legislatívne, administratívne, sociálne a výchovné opatrenia“, čím porušila článok 19 Dohovoru.

Nasledujúce dva články Dohovoru (28 a 29) sa priamo týkajú vzdelávania a výchovy, sú teda pre školstvo nanajvýš relevantné. 

Článok 28

Štáty – zmluvné strany uznávajú právo dieťaťa na vzdelanie; s cieľom dosiahnuť toto právo postupne a na základe rovnosti príležitostí musia predovšetkým:

(a) zaviesť základné vzdelanie, ktoré bude povinné a bezplatné, prístupné pre všetkých;

(b) podporovať rozvoj rôznych foriem stredného vzdelania vrátane všeobecného a odborného vzdelania; urobiť ich prístupnými a dostupnými pre každé dieťa; robiť vhodné opatrenia, ako je zavedenie bezplatného vzdelania a poskytovanie finančnej pomoci v prípade potreby;

(c) sprístupniť vysokoškolské vzdelanie všetkým na základe schopností, a to všetkými primeranými prostriedkami;

(d) sprístupniť a urobiť dostupnými všetkým deťom informácie a poradenstvo týkajúce sa vý­chovy a povolania;

(e) prijať opatrenia na povzbudenie pravidelnej dochádzky do školy a na obmedzenie počtu tých, ktorí školskú dochádzku neukončia.

Štáty – zmluvné strany musia prijať všetky príslušné opatrenia na zabezpečenie toho, aby disciplinárne opatrenia v škole boli vykonávané spôsobom zlučiteľným s ľudskou dôstojnosťou dieťaťa a v súlade s týmto dohovorom. Štáty – zmluvné strany musia podporovať a podnecovať medzinárodnú spoluprácu vo veciach týkajúcich sa výchovy, predovšetkým s cieľom prispieť k odstráneniu nevedomosti a negramotnosti vo svete a umožniť prístup k vedeckým a tech­nickým poznatkom a moderným metódam vyučovania. V tomto smere treba osobitnú pozornosť venovať potrebám rozvojových krajín.

Komentár: Netreba asi zdôrazňovať, že toto ustanovenie (ako aj všetky ostatné) sa týka aj detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a detí všetkých národností a etník. Slovensko si od zahraničných expertov opakovanie vypočulo, že práve pri výchove a vzdelávaní týchto skupín žiakov zlyhávame. Naše vzdelávanie je bezplatné iba formálne, pre niektoré deti je ťažko dostupné a rovnako nevieme zabezpečiť, aby klesal počet tých, ktorí školskú dochádzku ukončia iba so základným vzdelaním alebo dokonca bez neho.

Článok 29

Štáty – zmluvné strany sa zhodujú, že výchova dieťaťa musí smerovať k:

(a) rozvíjaniu osobnosti dieťaťa, jeho nadania, duševných a fyzických schopností na najvyššiu možnú mieru;

(b) rozvíjaniu úcty k ľudským právam, základným slobodám a k princípom stanoveným v Charte Organizácie Spojených národov;

(c) rozvíjaniu úcty k rodičom, k vlastnej kultúrnej identite, jazyku i hodnotám, k národným hodnotám krajiny, v ktorej dieťa žije i krajiny, z ktorej pochádza a k civilizáciám odlišným od jeho vlastnej;

(d) príprave dieťaťa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti v duchu porozumenia, mieru, znášanlivosti, rovnosti pohlaví a priateľstva medzi všetkými národmi, etnickými, národnými a nábožen­skými skupinami a osobami domorodého pôvodu;

(e) rozvíjaniu úcty k prírodnému prostrediu.

Žiadnu časť tohto Článku alebo článku 28 nemožno vykladať tak, aby zasahovala do slobody jednotlivcov a organizácií vytvárať a riadiť výchovné inštitúcie, kto­ré sú však vždy povinné dodržiavať princípy zakotvené v odseku 1 tohto článku a do požiadavky, aby vzdelanie poskytované takýmito inštitúciami zodpovedalo minimálnym štandardom, ktoré môžu byť stanovené štátom.


Komentár: O tom, či naše školy skutočne „rozvíjajú nadanie, duševné a fyzické schopnosti detí na najvyššiu možnú mieru“ možno mať oprávnené pochybnosti. Iste to robia mnohí učitelia na mnohých hodinách, systém tak ale nastavený nie je. 

Článok 31

1. Štáty – zmluvné strany uznávajú právo dieťaťa na odpočinok a voľný čas, prá­vo venovať sa hre a oddychovým aktivitám, primeraným jeho veku, a slobodne sa zúčastňovať na kultúrnom živote i umení. 

Štáty – zmluvné strany mu­sia rešpektovať a podporovať právo dieťaťa plne sa zúčastňovať na kultúrnom a umeleckom živote; musia podporovať vytvorenie primeraných a rovných príležitostí na kultúrne, umelecké, oddychové aktivity a na trávenie voľného času.


Komentár: Na tento článok Dohovoru je v súvislosti so školou potrebné osobitne upozorniť. Aby dieťa mohlo uplatniť svoje „právo na odpočinok a voľný čas, prá­vo venovať sa hre a oddychovým aktivitám“, musí na to mať (okrem iných podmienok) aj čas. Nemôže preto tráviť celé poobedia či večery nad domácimi úlohami. Ak dá každý učiteľ dieťaťu písomnú úlohu na 15 minút, môže to znamenať 90 minút úloh za deň, pričom dieťa by sa malo (podľa predstavy mnohých učiteľov) pripravovať na hodiny aj inak ako písaním úloh (opakovaním učiva, čítaním textov, rešeršovaním a pod.).

Naše školy dnes majú mnoho prevádzkových problémov a učiteľ často nevie, kam skôr skočiť. Napriek tomu by sme pri všetkom, čo ako pedagógovia robíme, nemali strácať zo zreteľa, že deti majú svoje práva a oprávnené záujmy. 

Vladimír Burjan

]]>
Čo vieme o domácich úlohách () http://www.dobraskola.com/?tx_t3blog_pi1%5BblogList%5D%5Byear%5D=2019&tx_t3blog_pi1%5BblogList%5D%5Bmonth%5D=02&tx_t3blog_pi1%5BblogList%5D%5Bday%5D=05&tx_t3blog_pi1%5BblogList%5D%5BshowUid%5D=615&cHash=853c8bbb10687f4ed3d0b6635ca122f9 http://www.dobraskola.com/?tx_t3blog_pi1%5BblogList%5D%5Byear%5D=2019&tx_t3blog_pi1%5BblogList%5D%5Bmonth%5D=02&tx_t3blog_pi1%5BblogList%5D%5Bday%5D=05&tx_t3blog_pi1%5BblogList%5D%5BshowUid%5D=615&cHash=853c8bbb10687f4ed3d0b6635ca122f9 Tue, 05 Feb 2019 15:42:00 +0100 Rodičia aj deti ich považujú za najväčší zdroj stresu v súvislosti so školou. Mnohými rodičmi nie sú velebené, no aj napriek tomu ich považujú za potrebné a množstvo i náročnosť im pripad...

Rodičia aj deti ich považujú za najväčší zdroj stresu v súvislosti so školou. Mnohými rodičmi nie sú velebené, no aj napriek tomu ich považujú za potrebné a množstvo i náročnosť im pripadajú primerané. Samozrejme, existujú rodičia, ktorí ich priam neznášajú. Tvrdia, že ich je príliš veľa, sú príliš ťažké a zbytočné. Aby to nebolo jednoduché, jestvuje aj skupina, ktorá chce pre svoje deti viac úloh. Koľko a akých úloh je zmysluplné zadávať?

Mladý mozog sa rýchlo vypne

Za desaťročia výskumu sa v tejto téme nahromadili rozporuplné výsledky z niekoľko stoviek realizovaných štúdií. Bolo by zavádzajúce prezentovať pár výskumov. Zamerajme sa preto radšej na súhrnné analýzy. Väčšina výskumov uvádza, že domáce úlohy majú pozitívny vplyv na akademický výkon dieťaťa. Sú však aj také, a nie je ich málo, ktoré hovoria o nulovom alebo negatívnom vplyve. Údaje začnú byť zrozumiteľnejšie, keď ich roztriedime podľa veku.

Ukazuje sa, že pre ročníky tzv. ele­mentary school, čo sú triedy od pred­školákov v MŠ až po piaty (šiesty ročník), domáce úlohy majú na úroveň vedomostí a zručností malý alebo žiadny vplyv. Výskumníci to vysvetľujú tým, že mladšie dieťa nevie pracovať pri plnom výkone viac hodín, nevyužíva vhodné stratégie na učenie, a teda benefit je malý alebo žiadny. Tu treba spozornieť a brať fakty tak ako sú. Určite sme v tomto momente nabúrali predstavy mnohých učiteľov I. stupňa, ktorí budú domácu prípravu obhajovať až za hrob. 

A naopak bude potrebné upozorniť bojovníkov proti úlohám, najmä z radov rodičov, aby neoprávnene nezovšeobecňovali závery týchto štúdií na celú školskú populáciu a domáce úlohy ako také.

Pozitívny efekt domácich úloh sa ukazuje u starších žiakov 7. až 9. ročníkov. Domáce úlohy majú významný vplyv na ich akademický výkon. Žiaci venujúci čas domácej príprave sú v štandardizovaných testoch lepší o viac ako 30 % než žiaci bez domácej prípravy. Pri stredoškolských študentoch tento rozdiel výrazne narastá až na 69 %. Zjednodušene povedané, čím starší žiak, tým väčší benefit pre jeho štúdium má domáca príprava.

Dávať či nedávať?

Fakty evidentne hovoria, že v nižších ročníkoch úlohy na akademický výkon nebudú mať vplyv. To však neznamená, že nemajú byť žiadne. Výskumníci odporúčajú učiteľom, aby mysleli na účel domácej úlohy. Účelom domácich úloh môže byť budovanie zručností, ako je napr. samostatné učenie a návyk venovať sa štúdiu aj poobede. Ja osobne by som mala chuť overiť si aj tieto predpoklady. Moja hypotéza by bola: Líši sa kvalita domácej prípravy u žiakov vyšších ročníkov vzhľadom k tomu, či boli alebo neboli vystavení povinnosti domácich úloh v nižších ročníkoch? Prvoplánové uvažovanie mi našepkáva, že kvalita domácej prípravy by mala byť vyššia u tých žiakov, ktorí sú na ňu zvyknutí, než u tých, ktorí s ňou nemajú žiadne skúsenosti. Subjektívne uvažovanie je jedna vec a fakty nám môžu ukázať úplne inú skutočnosť. V každom prípade u žiakov vyšších ročníkov je cieľom domácej prípravy prehlbovanie vedomostí a tomu musia úlohy aj obsahovo zodpovedať. U žiakov nižších ročníkov (1. až 4.) nemá príprava presiahnuť 10 až 20 minút. 

V 5. až 6. ročníkoch približne 30 až 50 minút. U žiakov vyšších ročníkov nemá dĺžka prípravy presiahnuť 60 až 90 minút denne. U stredoškolákov to má byť maximálne 120 minút. Učiteľským ľudovým naratívom sa stalo, že na každý ročník by malo pripadnúť 10 minút prípravy. Toto pravidlo však nebolo zatiaľ predmetom výskumu. Je dobré zdôrazniť, že vyššia časová dotácia domácej prípravy sa nespája s lepšími výsledkami. Štúdie ukazujú, že predĺženie času nemá pozitívny vplyv na kvalitu výkonu v škole. Naopak, môže pôsobiť kontraproduktívne a zhoršovať výkon žiaka oproti žiakom bez domácej prípravy. 

Na záver by som zhrnula najpodstatnejšie: u mladších žiakov je cieľom úloh budovanie návykov a samostatnej práce, u starších žiakov dávame úlohy s cieľom prehlbovania vedomostí a pre všetkých platí, že aj dobrého veľa škodí. 

Viera Lutherová 

BALANS – poradňa zdravého vývinu, Kremnica

 

]]>
Chvála chaosu () http://www.dobraskola.com/?tx_t3blog_pi1%5BblogList%5D%5Byear%5D=2019&tx_t3blog_pi1%5BblogList%5D%5Bmonth%5D=02&tx_t3blog_pi1%5BblogList%5D%5Bday%5D=05&tx_t3blog_pi1%5BblogList%5D%5BshowUid%5D=614&cHash=a1ab160097fef58846a0787055a50081 http://www.dobraskola.com/?tx_t3blog_pi1%5BblogList%5D%5Byear%5D=2019&tx_t3blog_pi1%5BblogList%5D%5Bmonth%5D=02&tx_t3blog_pi1%5BblogList%5D%5Bday%5D=05&tx_t3blog_pi1%5BblogList%5D%5BshowUid%5D=614&cHash=a1ab160097fef58846a0787055a50081 Tue, 05 Feb 2019 15:10:00 +0100 Nie každý musí vedieť, čo je to hláskoslovie alebo vypočítať objem zrezaného ihlanu. Sediac v našej obľúbenej kaviarni sme nechtiac počúvali rozhovor dvoch mladých dám. Jedna z nich s veľ...

Nie každý musí vedieť, čo je to hláskoslovie alebo vypočítať objem zrezaného ihlanu.

Sediac v našej obľúbenej kaviarni sme nechtiac počúvali rozhovor dvoch mladých dám. Jedna z nich s veľkým presvedčením vysvetľovala, že „keďže tie decká nevedia hláskoslovie, ona im tie päťky dá a dá, nech si riaditeľka hovorí, čo chce“ . Druhá sa zdala byť trochu miernejšia, ale tiež ťažko skrývala rozhorčenie nad faktom, že by niekto nevedel hláskoslovie. „Čo chce bez hláskoslovia v živote dosiahnuť?“ Ako pravidelní sledovatelia kriminálnych seriálov sme brilantnou dedukciou rýchlo dospeli k záveru, že tie dve dámy budú učiteľky. Začali sme skúmať svoje vedomosti a premknutí hrôzou sme zistili, že nielenže nevieme hláskoslovie, ale ani nevieme, čo hláskoslovie je! Teda vlastne nevieme, čo nevieme, čo je celkom pekná verzia slávneho Sokratovho výroku. Nenápadne sme spočítali svoje akademické tituly a začali sme uvažovať, či by sme aspoň niektoré z nich nemali vrátiť. 

Nadšenie pre vec 

Niektoré učebnice sú napísané špirálovito. Najskôr sa deti trošku učia sčítavať, potom sa učia trochu geometrie, potom zase trochu sčítavať, potom porovnávanie a potom zase sčítavať… Teoretici hovoria, že tak je to správne, ale všeobecne sa stretávame s odmietavými reakciami. Skúsenosť učiteľom ukazuje, že je lepšie venovať sa danej téme „naplno“ a neodskakovať. Deti vtedy v téme žijú a nemusia sa rozptyľovať inými poznatkami. 

Určite ste zažili deti, ktoré majú výnimočné poznatky z nejakej konkrétnej oblasti. O dinosauroch alebo o vesmíre, alebo o výbere šiat pre danú bábiku… Poznáme dieťa, ktoré dokonca ovláda aj čísla škatúľ jeho obľúbenej stavebnice. Nikto ich to neučil, ale ich nadšenie pre vec ich priviedlo k nadpriemerným vedomostiam.

A o tom je ideálne učenie. Nájsť si tému, ktorá je vzrušujúca a naplno sa jej venovať. Ak začnete premýšľať nad svojím jedlom (obvykle to začína premýšľaním nad svojou postavou či zdravím), tak sa zrazu o zložených a jednoduchých sacharidoch naučíte stokrát viac ako počas školskej dochádzky. Nassim N. Taleb – jeden z najväčších mysliteľov našich čias, ako študent niekoľko rokov nečítal nič, čo by sa netýkalo pravdepodobnosti a náhodnosti. Bez systému, úplne náhodne, po častiach, ignorujúc všetky ostatné učebnice. Je presvedčený, že keby bol študoval tak, ako to od neho škola očakávala, nikdy by nenapísal knihy, ktoré sa predávajú v miliónoch. Podľa neho je škola zosnovaným plánom, ktorého cieľom je pripraviť ľudí o vedomosti tým, že ich nútime študovať vybrané knihy. 

Má pravdu. Počas základnej a strednej školy sa stretnete približne so 120 učebnicami. Podľa niektorých odhadov v súčasnosti vychádza asi 2 milióny kníh ročne. Prečo práve tých 120 by malo byť správnych?

Musíme zmeniť svoju predstavu tzv. všeobecne vzdelaného človeka. Áno, kedysi sme mohli očakávať, že bude poznať aj komplexné čísla či všetky diela štúrovcov, ale dnes je to absurdné. Dovoľme deťom a nielen deťom, aby sa vzdelávali v oblastiach, ktorým sa budú venovať s radosťou a nadšením. 

Nie všetko je pre každého dôležité 

Predstavujeme si to tak, že každý má svoju tému a tej sa naplno venuje. K dispozícii asi nemusí mať tie dva milióny kníh ročne, ale aspoň časť z tých 15 000, ktoré ročne vychádzajú na Slovensku, by mohla stačiť. To by boli školské knižnice, že? Učitelia v škole sú konzultanti, ktorí pomáhajú, alebo ako sa dnes módne hovorí – vytvárajú podporujúce prostredie. To by bolo R∙A∙U ako vyšité! Potrebujeme prekonať bariéru, ktorú v sebe máme a tou je obláčik, v ktorom žijeme. Pre niekoho je to obláčik čísel a čiar, pre iného obláčik chemických vzorcov či slovných druhov. Aj keď je ťažké pripustiť to, nie všetko, čo je v mojom obláčiku, je pre každého dôležité a musím sa s tým zmieriť.

Keď je chaos výhodou 

Áno, takémuto vzdelávaniu chýba systém a poriadok, je chaotické. Ale to nie je jeho nedostatok, to je jeho prednosť. V minulých číslach DOBREJ ŠKOLY sme opisovali teóriu obláčikov, ktorá vysvetľuje, ako sa vytvárajú poznatky v našej mysli. Nie lineárne, ako je ich genéza opísaná v učebniciach, ale náhodne. Postupným hromadením, integrovaním a diferencovaním jednotlivých častí štruktúry, ktorá tvorí poznatok, až k okamihu, keď táto štruktúra začne fungovať ako systém. Potom sa energia a pozornosť môže presunúť na iný obláčik a na vzájomné väzby s už existujúcimi poznatkami. Rovnako, keď sa záujem dieťaťa pre danú tému vyčerpá, prejde k ďalšej. Pochopiteľne sa bojíme, že sa nedostane k dôležitým témam (napríklad, že sa nenaučí počítať objem zrezaného ihlana – a aký to potom bude život?!), ale to len preto, že sme všetci priveľmi fokusovaní na svoje vedomosti a nadhodnocujeme ich význam. A tu je cesta. Prestaňme sa báť, že deti nevedia práve to, čo ich učíme my. Veď na svete je toľko iných zaujímavých vecí, ktoré sa môžu naučiť.

A tak sa tešíme na ten deň, keď na našich školách zavládne chaos. A v ňom šťastní žiaci a učitelia. Na záver ešte dobrá správa – ak aj vy náhodou neviete hláskoslovie, netrápte sa, raz udelený titul vám už nemôžu zobrať. 

Zuzana a Peter Bero

R.A.U. 

]]>
O manipulácii a demokracii () http://www.dobraskola.com/?tx_t3blog_pi1%5BblogList%5D%5Byear%5D=2019&tx_t3blog_pi1%5BblogList%5D%5Bmonth%5D=02&tx_t3blog_pi1%5BblogList%5D%5Bday%5D=05&tx_t3blog_pi1%5BblogList%5D%5BshowUid%5D=613&cHash=dfc30b517c385b247d8cb1da357dc942 http://www.dobraskola.com/?tx_t3blog_pi1%5BblogList%5D%5Byear%5D=2019&tx_t3blog_pi1%5BblogList%5D%5Bmonth%5D=02&tx_t3blog_pi1%5BblogList%5D%5Bday%5D=05&tx_t3blog_pi1%5BblogList%5D%5BshowUid%5D=613&cHash=dfc30b517c385b247d8cb1da357dc942 Tue, 05 Feb 2019 14:27:00 +0100 Zamyslenie sa nad použitím filmu Psí ostrov na hodine. Film ako pomôcka učiteľa nie je svetoborný objav. Pustenie filmu deťom je v mnohých prípadoch aj koncová aktivita učiteľa. Klasický ...

Zamyslenie sa nad použitím filmu Psí ostrov na hodine.

Film ako pomôcka učiteľa nie je svetoborný objav. Pustenie filmu deťom je v mnohých prípadoch aj koncová aktivita učiteľa. Klasický film zaplní tri vyučovacie hodiny, nič viac si lenivý učiteľ nemôže priať. Pre opačný typ učiteľa je to hrôza – film zhltne tri hodiny a následná práca s ním si vyžiada ešte minimálne jednu hodinu. Navyše také niečo nie je ani v plánoch. Nie, takúto nebezpečnú akciu podnikať nebude.

Pozerajme, neučme sa

Ak ešte naďalej odvážne čítate, ste pedagogický hrdina. Pre istotu skontrolujte, či vás niekto pri tom nesleduje. Opatrné obzeranie sa je vhodné pre film, nad ktorého použiteľnosťou v škole sa budeme zamýšľať. Je ním Psí ostrov. Naším cieľom je prinútiť žiakov rozmýšľať. Bude to znamenať časté zastavovanie filmu a nútenie do rozhodovania. Hneď na začiatku budú musieť urobiť zásadné rozhodnutie. Psy sa nakazili nebezpečnou chorobou, ohrozujú aj ľudí. Akým spôsobom by ste to riešili? Túto debatu by som nechal na žiakov, určite sa medzi nimi vyprofiluje radikálny ochranca zvierat a majiteľ psa. Ten bude ochotný zničiť celé ľudstvo, aby zachránil vlastného psa. Budeme mať aj skupinku rozumného záchrancu ľudstva, ktorý so smútkom nechá zlikvidovať psy, aby zachránil ľudí. Najpočetnejšia skupina sa bude pohybovať kdesi medzi týmito extrémami. Ak zahlásite, že pozerať budeme ďalej, až keď sa dohodnú, dotlačíme ich k akémusi demokratickému riešeniu – teda hlasovaniu. Čo si žiaci vyberú, nevieme. Skupinky už môžeme pracovne označiť – diktátori, demokrati, radikálni ochrancovia zvierat. Vysvetlíme si, čo je to manipulácia a skupiny sa pokúsia zmanipulovať ostatných, aby sa pridali na ich stranu. Zároveň si overíme, či si niektorá strana prizná chybu. Predpokladom je, že neprizná. Radikálov sa spýtame, do akého najväčšieho extrému by boli ochotní ísť, aby zachránili psy. Necítili by sa vinní za smrť ľudí? A potom môžeme film sledovať ďalej až po prílet odvážneho chlapca.

Pri hlasovaní psov na ostrove upozorníme žiakov, že aj to je demokracia. Väčšina rozhodne, v tomto prípade však za jednotlivca, ktorý s tým nesúhlasí.

Učiteľ diktátor

Po prejave starostu, ktorý hovorí o tom, že jeho chránenec bol unesený svorkou nebezpečných psov, spoločne hľadáme so žiakmi prvky manipulácie. Sú tu očividné klamstvá, obvinení sa nemôžu brániť, budú hneď zlikvidovaní a dokonca aj starostov chránenec ma byť mediálne umlčaný. So žiakmi sa porozprávame aj o tom, či ostatní, ktorí sledujú televíziu, sú schopní odhaliť to, že sú klamaní. Nie sú, lebo nemajú dostatok informácií, ak informácie prijímajú len z jediného zdroja. Diktátorov sa spýtame, či by pre dobro ostatných ľudí ovplyvňovali informácie v masmédiách, aby sa ľudia zbytočne neznepokojovali, prípadne, aby sa rozhodli pre správne rozhodnutie – likvidáciu psov. Môžeme pre dobro ľudstva klamať? V tejto chvíli sa spýtame ostatných skupín, čo by spravili, aby mesto zachránili pred starostom a diktátormi. Ak neostane v diktátorskej skupine nikto, kto má rád moc, musí sa stať diktátorom učiteľ. Upozorní žiakov, že bol demokraticky zvolený. Upozorní žiakov, že rozhoduje o tom, čo sa odvysiela v médiách a aj napriek ich snahe ohroziť mesto, zlikviduje nebezpečných psov. Niekto sa musí správať rozumne a nebezpečenstvo zastaviť. Ak sa to podarí, žiaci by mali byť rozhorčení nad veľkou nespravodlivosťou.

Mačacia manipulácia

Pozorne by sme si so žiakmi pozreli interview starostu a hľadali prvky, kde sa manipuluje s verejnosťou. Mačka, ktorú drží v rukách pred kamerou a potom ju znechutene zhodí dole, je len jedným z očividných príkladov. Hneď sa môžeme zamyslieť nad tým, prečo klame aj mačkou a čo tým sleduje. Dostávame sa k práci novinárov a potrebe objektívneho informovania. Čo ich vedie k tomu, aby zverejňovali takto skreslené informácie? Robia si svoju prácu dobre, ak sa nechajú takto oklamať? A čo ak aj ich klamú?

Pravdepodobne sa môže debata zvrtnúť na slovenských novinárov a vraždu Jána Kuciaka. Toto povolanie, ak sa robí naozaj dobre, je veľmi nebezpečné. Kto zo skupiny by bol ochotný kvôli hľadaniu pravdy zomrieť? Môžeme si pozrieť štatistiku úmrtí novinárov. Odrazu sme v publicistickom štýle a riešime klasické novinárske problémy – informácia musí byť overená z dvoch zdrojov a žiakov sa pýtame to isté, čo šéfredaktor – ako dokážeme, že starosta zneužíva svoju moc? Čo by urobili, aby odhalili starostove podvody a nebezpečnú snahu ovládnuť mesto? Aj v prípade, že budú mať dôkazy, budú mať problém, ako informácie dostať k verejnosti – aké médium by použili?

Ako chutí moc?

Ak by sme mali diktátorskú skupinu, dostali by za úlohu udržať si moc. Čo by spravili s nebezpečnými novinármi? Nechali by ich pôsobiť, zatvorili by ich? Zaviedli by cenzúru? Demokrati a radikáli by zas hľadali spôsob, ako získať o starostovi overené informácie. Šli by za hranu zákona? Nestávali by sa pod jeho vplyvom rovnakými? 

Film nám časom ukáže, čo je diktátor schopný urobiť, nechá otráviť svojho politického protivníka. Televízia však prináša správu o samovražde. V tejto chvíli je priestor na to, aby sme sa žiakov spýtali na to, ako dôverujú oni svojim zdrojom informácií. Prípadne sa porozprávame o tom, odkiaľ sa snažia získať informácie o svete. 

Vtipná situácia nastáva pri demokratickom hlasovaní psov o zoskoku, tak dlho nad tým rozmýšľajú, až sa už zoskočiť nedá. Žiakov vyprovokujeme zamyslením sa, že v tomto smere je diktatúra omnoho pružnejšia. Vládca rozhodne sám a rýchlo. 

Voľby sa blížia

Zvrhnutie vlády a štátny prevrat by sme už so žiakmi plánovať asi nemali, ľahko by sme mohli skončiť ako Ron Jones s jeho experimentom Vlna, kde žiakom zážitkovo ukázal, ako ľahko sa dá s nimi manipulovať. 

V závere by bol pre žiakov ideálny presah do reality. Máte dostatok informácií, aby ste vlastnú krajinu svojou voľbou neohrozovali? Nenecháte sa ovplyvniť ľuďmi, ktorí len momentálne potrebujú váš hlas? Tým, že sa nezaujímate o svet okolo seba a ani nevolíte, neumožňujete ľuďom podobného razenia ako starosta 

Kobayashi veľmi ľahko dostať sa k moci?

Marián Kičinko

]]>