DOBRÁ ŠKOLA - mesačník
 
Vieme o všetkom Viac
Inšpirujte sa Viac Podporujeme Viac

Povinná angličtina nie je to isté ako povinná ruština!

pridané 31.10.2010, autor Vlado Burjan pošli na vybrali.sme.sk

Opakovane sa stretávam s výhradami proti povinnej ang­ličtine, ktoré ju prirovnávajú k povinnej ruštine za socializmu. Nechápem to, pretože zásadných rozdielov je veľa: 1. O povinnej ruštine roz­hodli naši okupanti – povinnú angličtinu si chceme zaviesť sami. 2. Zavedenie povinnej ruštiny bolo rozhodnutím politickým – zavedenie angličtiny je rozhodnutím odborným. 3. Ruština bola pre väčšinu žiakov nepotrebným, neužitočným jazykom – ovládanie angličtiny bude pre väčšinu žiakov veľkým prínosom. 4. K ruštine mala väčšina mladých ľudí negatívny vzťah – k angličtine má veľa žiakov pozitívny vzťah (je to jazyk modernej hudby, po­čí­tačov, internetu, hier, filmov...). 5. Ruština sa pred povinným zavedením na našich školách takmer neučila – angličtina sa už dnes učí na väčšine škôl. Takže pre mňa majú povinná ruština a povinná angličtina spoločné asi toľko ako slepé črevo a slepý náboj.

Páči sa vám, čo sme vybrali z nášho časopisu? Staňte sa naším čitateľom.

100007 komentárov k článku: “Povinná angličtina nie je to isté ako povinná ruština!”

  1. Slobodná voľba žiaka by mala byť samozrejmosťou pridal PhDr. et PaedDr. Ladislav Haas, 06.11.2010
    Vážený p. kolega Burjan vyslovuje vo svojom stanovisku zrejme svoj názor, ktorý z môjho profesionálneho pohľadu nevychádza z celkovej stratégie a potrieb vyučovania cudzích jazykov na školách v SR a ich možného využitia čo najväčším percentom dospievajúcej populácie. Ak chceme hovoriť o tom, ako nám boli štátom (ich politikou) určované cudzie jazyky v ich osvojovaní, nevidím rozdiel medzi dnešným zavedením povinnej angličtiny a v minulosti ruštiny! Oba cudzie jazyky v príslušnom čase boli jazykmi,ktoré považovala príslušná vládna garnitúra (politická) za ten najsprávnejší. Vrátane jazyka nemeckého, ktorý bol povinný v období pred a počas II. svetovej vojny. Len krátke obdobie od roku 1989 do dnešných dní sa žiaci a rodičia mohli sami slobodne rozhodnúť, ktorý cudzí jazyk sa žiak, alebo ich dieťa chce učiť (samozrejme, že aj pri tejto voľbe hrali rôzne podmienky a situácie dôležitú rolu- v prvom rade danosti dieťaťa a za ďalšie možnosti školy, o čom by sa dal napísať jeden článok). Tvrdenie, že jazyk anglický je ten jediný a najsprávnejší, mi naozaj pripomína časy, keď nám toto tvrdili o jazyku ruskom. V pohľade na možné uplatnenie našich občanov na trhu práce mimo územia SR to v nijakom prípade nevychádza dobre pre jazyk anglický! Otvorenie trhov práce pre občanov SR od 1. 11.2010 v Rakúsku a Nemecku bez dobrého zvládnutia nemčiny je pre nich bezpredmetné! Nikto v Nemecku nezamestná (samozrejme okrem významných výskumných ustanovizní - problém je ako sa však dohovorí na ulici, so susedmi a pod. v bežnom živote) človeka, ktorý nevie ich štátny jazyk!!! Tvrdím to z môjho 1 1/2 ročného trvalého pobytu a práce v Nemecku v renomovanej strojárskej firme! V regionálnom školstve v SR (základné a stredné) sa učilo v šk. r. 2009/10 cca 80 % žiakov angličtinu, 16% nemčinu a 3,2 % ruský jazyk. Z uvedeného vyplýva, že cca 20 % žiakov si slobodne zvolilo iný jazyk ako anglický! Popretie tohto práva, bez serioznej analýzy všetkých aspektov vplývajúcich na tento problém je neseriózne politikárčenie, ktoré môže mať negatívny dopad na mladú generáciu a jej uplatnenie na trhu práce. Už dnes sa na MPSV a R SR vie, že najviac občanov SR pracuje práve v týchto dvoch štátoch (často nelegálne). Tento fakt je úplne prirodzený, nakoľko každý jedinec, ktorý si hľadá prácu postupuje cyklicky od svojho najbližšieho okolia a ž napr. po Írsko, ktoré je už dnes nezaujímavé - prezamestnanosť, mzdy skoro na úrovni miezd v SR. Anglicko - malé percento okrem opatrovateliek malých detí a prestárlych občanov. USA - absolútne neprístupné na prácu pre občanov SR (okrem niekoľkých desiatok vyvolených so zelenými kartami, čo je z pohľadu jednej generácie nezaujímavé). V Španielsku, Francúzsku a Taliansku zavedením povinnej angličtiny pred niekoľkými rokmi vyvolalo u žiakov takú averziu k tomuto jazyku, že dnes týmto jazykom odmieta viac ako 80 % dospelých ľudí komunikovať. Je však zaujímavé, že ruský jazyk (vďaka voľnosti pohybu občanov Ruska a iných štátov používajúcich v bežnom živote jazyk ruský, obchodu, turistike a pod.) sa v súčasnej dobe stáva jazykom, ktorým sa bez problémov dohovoríte na Cypre, Španielsku, Tunise, Turecku a Francií (s tou majú mnoho slov podobných od čias vlády Petra I.). Na záver by som chcel poznamenať, že nikto sa k anglickému jazyku nestavia do pozície, že sa nemá na školách vyučovať, práve naopak, ak o tento jazyk je záujem zo strany žiakov, treba ho podporovať. Zároveň ale treba podporovať v takej istej miere aj vyučovanie tých cudzích jazykov, ktoré sa chce učiť zvyšné percento mladej populácie. Smernica EÚ pojednávajúca o tomto probléme práve ukladá jednotlivým štátom EU, aby sa ich občania v prvom rade učili jazyk svojich susedov! Dôvod je prostý- vzájomné porozumenie a priateľstvo, čo má za následok odvracanie rôznych prihraničných nedorozumení. Porovnávanie voľby učenia sa príslušného cudzieho jazyka s povinnosťou učenia sa matematiky alebo slovenského jazyka je (prepáčte za výraz) hlúposť politikov, ktorí iba v malej miere vo svojich názoroch vychádzajú z reálneho života našich žiakov a ich budúcich potrieb! Žiaľ tieto názory si osvojujú aj ministri školstva, z ktorých za obdobie od roku 1989 do dnešných dní, nebol s výnimkou jednej (p. Slávkovskej) ani jeden z regionálneho školstva! Ich neznalosť reálnych problémov existujúcich na školách a školských zariadeniach má za následok neprofesionálne a laické zásahy do prípravy príslušnej školskej legislatívy, ktorá následne negatívne vplýva nie len na riadenie škôl, ale aj na samotný profesionálny výkon našich pedagógov!
  2. kvantitatívne kritéria pridal Michal Kopčok, 07.11.2010
    Zdravím Vlado (vopred sa ospravedlňujem za to oslovenie). Trochu mám problémy s pochopením toho o čom tento článok je. Zdá sa mi, že sa neefektívne kĺže po povrchu. Pokiaľ uvažujem o tom, či mám zaviesť povinnú angličtinu, myslím, že je irelevantné uvažovať o tom, že niekedy existovala nejaká povinná ruština. Mali by rozhodnúť čisto odborné argumenty.

    Pokiaľ chcem porovnávať povinnú angličtinu a povinnú ruštinu, malo by to zmysel iba vtedy, keby som ich chcel zaviesť súčasne. Terajšia doba je úplne iná ako tá predtým.

    Myslím, že namiesto porovnávania povinnej ruštiny a povinnej angličtiny, má zmysel pýtať sa, aké sú kritéria pre zavedenie povinnej výuky niektorého jazyka.

    Je to 1) taký, čo si sami vyberieme (asi ministerstvo), 2) taký, čo nie je politickým rozhodnutím 3) taký, čo je užitočný 4) taký, čo sa učil aj predtým 5) taký, čo majú k nemu pozitívny vzťah

    Teraz sa opýtam. Výuka latinčiny tam, kde je zavedená (gymnázium Metodova) je politickým rozhodnutím? Je užitočná (ako pre koho)? Je takým jazykom, čo sa učil predtým? Je takým jazykom, čo majú k nemu pozitívny vzťah?

    Podľa mňa ani jedno z pravidiel 1-5 nie je relevantné pre zavedenie povinnej výuky nejakého jazyka. Pamätám si na heslo z Ústavu merania. Čo môžeš zmerať zmeraj. Čo nemôžeš zmerať merateľným urob. Skúsme zaviesť nejaké kvantitatívne ukazovatele, ktoré nám umožnia posúdiť, ktorý jazyk by mal byť povinný.
  3. O čo mi išlo v článku pridal Vlado Burjan, 08.11.2010
    Ďakujem obom diskutujúcim za podrobné komentáre. Vidím z nich však, že zámer môjho zamyslenia nie je celkom správne chápaný (čo je asi moja chyba). Ako som v úvode uviedol, často počujem argument, že povinná angličtina je hlúposť, lebo je to to isté ako povinná ruština, ktorú sme tu už mali a ktorá bola tiež hlúposť. Ja som svojím krátkym textom nechcel dosiahnuť nič iné, len poukázať na to, že prirovnavanie povinnej angličtiny k povinnej ruštine je nezmyselné, pretože tu existuje množstvo zásadných rozdielov. A teda z toho, že povinná ruština bola zlá, nijako nevyplýva, že povinná angličtina je tiež zlá. Cieľom článku NEBOLA obhajoba povinnej angličtiny. Uvedomujem si, že proti jej povinnému zavedeniu môžu stáť iné argumenty, ktoré sa pri ruštine nevyskytli. A, samozrejme, som za to, aby sa tá vec rozhodovala čo najviac odborne a čo najmenej politicky. K reakcii pána Haasa by som ale poznamenal: kým občania chcú, aby im štát vyplácal dávky v nezamestnanosti, musia štátu priznať aj isté (primerané) právo hovoriť do toho, ako budú pripravovaní na život. Asi totiž nemožno na jednej strane pre občanov požadovať právo slobodne si vybrať ako cudzie jazyky latinčinu a esperanto a zároveň štátu ukladať za povinnosť, aby takýchto (ťažko zamestnateľných) ľudí potom živil na podporách. Vnímam to tak, že ministerstvo je úprimne presvedčené, že zvládnutie angličtiny bude väčšine žiakov na prospech v ich pracovnej kariére. (A s týmto tvrdením aj osobne súhlasím.)
  4. ruština versus angličtina pridal Mgr. Peráček Peter, 15.11.2010
    Úplne súhlasím s pánom Hassom, ale predsa len by som ho chcel doplniť o pár postrehov. Zavedenie "anglického" jazyka na rozdiel od "ruského" nie je absolútne pripravené. A to z jednoduchého dôvodu. V odborných periodikách som čítal, že chýba zhruba 2000 učiteľov. To znamená, že v školách, kde nie sú jazykári, učí tento predmet jazykový analfabet. A angličtina je špecifická nielen v gramatike, ale hlavne vo výslovnosti. Takže z vlastnej skúsenosti ako rodiča žiačky 6. ročníka, kde učí tento predmet nejazykár, sa nečudujem mojej dcére, že sa angličtinu nechce učiť, lebo sa neučia správne výslovnosť. Takže najprv mal pán minister v rámci svojich kompetencií zabezpečiť dostatočný počet odborných lektorov a potom zaviesť angličtinu ako povinný predmet. Za bývalého režimu učili ruštinu jazykári ruštinári.
  5. Sloboda voľby pridal Edita Pružincová, 17.11.2010
    Som za slobodu voľby cudzieho jazyka na školách a prirovnanie s ruským jazykom sa mi zdá, vzhľadom na rozdielnu dobu, neadekvátne. Veľa argumentov, ktoré použil pán Burian, zaváňa demagógiou. I pred 25 rokmi boli takí, ktorí boli presvedčení o správnosti vyučovať iba ruský jazyk. A nehodnoťme, či bol užitočný alebo nie. Z dnešného pohľadu a vzhľadom na spoločensko-politické zmeny asi nie. Ale dokážeme dnes povedať, ako sa bude svet vyvíjať v nasledujúcich 20 rokoch a čo bude potrebné vedieť v roku 2030? Taktiež nesúhlasím s argumentom, že štát by mal mať právo rozhodnúť, aký jazyk sa bude žiak učiť, aby zabezpečil jeho lepšie uplatnenie na trhu práce a nevyplácal mu iba podporu v nezamestnanosti. Potom by mal štát regulovať aj počet žiakov na obchodných akadémiách, právnických fakultách a v odboroch, ktoré viac-menej vychovávajú absolventov pre úrady práce. Všetko, čo je žiakovi vnucované, vyvoláva averziu a odpor. Myslím, že ani jeden cudzí jazyk a jeho kultúra si takéto postavenie nezaslúži.
  6. Problém s čitateľskou gramotnosťou pridal Soňa, 18.01.2011
    Po prečítaní reakcií sa domnievam, že nedostatočná čitateľská gramotnosť na Slovensku je pevne ukotvená vo všetkých generáciách navzdory dosiahnutému vzdelaniu, i tomu najvyššiemu, žiaľ.
  7. Nesúhlasím pridal Viliam Búr, 11.03.2011
    1) Ruštinu nám vnútili zahraniční politici, angličtinu domáci. Obidvoje je však donucovanie. 2) Mnohí ľudia svoje politické názory považujú za odborné. Je to prirodzený jav, veď keby sme svoje názory nepovažovali za správne, nezastávali by sme ich. Akurát druhému človeku také nemusia pripadať. 3) Aj autor pripúšťa, že angličtina bude užitočná "väčšine" žiakov, nie všetkým -- majú tí ostatní právo na výnimku? V EÚ sa človek nestratí ani s nemčinou, z dlhodobého hľadiska môže byť dôležitá čínština. A vôbec, nemáme právo na vlastný názor? Keď si niekto myslí, že urobí terno s maďarčinou -- trebárs preto, že tam má príbuzných, známych, a chce s nimi v budúcnosti obchodovať, prečo by mal byť nútený komunikovať s nimi po anglicky? 4) Mnoho mladých ľudí má pozitívny vzťah k japončine; motivujú ich filmy, technické hračky atď. A opäť -- ak má k angličtine pozitívny vzťah "väčšina", prečo väčšine nedovoliť angličtinu, a ostatným niečo iné? 5) Argument sa dá otočiť naopak: ak sa dnes na väčšine škôl učí angličtina, znamená to, že prakticky každý žiak so záujmom o angličtinu má príležitosť. Teda zavedenie povinnej angličtiny im nijako neprospeje. Žiakom s inými preferenciami však pripraví o túto slobodu.

    Dôležité je podľa mňa uvedomiť, si, že hlavná otázka tu neznie, či angličtina áno alebo angličtina nie. Väčšina ľudí angličtinu chce a už sa ju aj učí -- čiže žiaden problém neexistuje! Problém môže byť s kvalitou výuky, ale to už je iná otázka. Nediskutujeme teda o tom, či sa angličtina bude či nebude vyučovať; samozrejme sa bude. Otázkou je len, či sa to využije ako zámienka pre ZÁKAZ ostatných jazykov. Nikto si asi nemyslí, že trebárs vyučovanie taliančiny vytlačí z našich škôl vyučovanie angličtiny. Skôr ide o to, že sympatizanti angličtiny, ak sa rozhodnú postupovať mocenskou cestou, môžu jednu-dve školy s vyučovaním taliančiny postaviť mimo zákon. Komu to prospeje?

    Existujú nejaké štatistiky ukazujúce, že úrady práce sú zavalené ľuďmi, ktorí sa v mladíckej nerozvážnosti namiesto angličtiny rozhodli študovať latinčinu? Neviem si to celkom dobre predstaviť.

Sorry, you must be logged in to comment. Please login or register to comment.