DOBRÁ ŠKOLA - mesačník
 
Vieme o všetkom Viac
Inšpirujte sa Viac Podporujeme Viac

Správa o stave školstva

pridané 24.10.2018, autor Časopis DOBRÁ ŠKOLA pošli na vybrali.sme.sk

Satirická úvaha o slovenskom školstve a jeho trápeniach

Interná správa pre súkromné potreby. Prosím, nezverejňovať!

Situácia v našom školstve je stabilizovaná, padať už nemáme kam. Skôr to vyzerá tak, že nám to celé padne na hlavu, keď padnú aj eurofondy. Cieľavedomým selektovaním lepších učiteľov sme dosiahli to, že sa presunuli mimo školstva, kde ich dokážu zaplatiť. Ten zvyšok, ktorý ostal v košiari, už nemá kam utiecť. A keď uteká, tak len do kruhu, ako sme boli zvyknutí za starých dobrých čias socialistických kruhových prestávok, čo v niektorých školách stále pretrváva ako pokrokový jav. A pokrok, ako vieme, sa zastaviť nedá. A čo by sme to boli za školstvo, ktoré by sa neučilo z učebníc overených už našimi rodičmi? Pokrok predsa nie je u nás taký rýchly, aby ho museli zachytiť vo svojich knihách aj naši žiaci. A za tých dobrých socialistických čias sme mali to najlepšie školstvo na svete, pretože sme sa radšej s nikým neporovnávali, najmä nie s prehnitými kapitalistickými školami.

Vtáctvo slovenského školstva

Naši terajší učitelia majú kredit, teda skôr kredity. S ich platnosťou je to podobné ako s aprílovým počasím, presnejšie povedané ako s teplotou ministerskej stoličky. Minister školstva vysedí nápady zhruba tak rýchlo ako orol tatranský mláďatá, no jeho dĺžka životnosti je kdesi na úrovni vrabca domového – 3 roky. A tí poslední ministri sa blížia menom a životnosťou skôr k drozdovi sťahovavému – 2 roky a zlé jazyky dokonca hovoria o podenkách, čo je však hrubé ohováranie podeniek. Vtáctvo naše ministerské tak najväčšie súboje zvádza so svojím predchodcom a jeho mláďatami. Mladý minister sa cíti byť levom, aj ten tiež musí najprv vyzabíjať potomstvo svojho predchodcu, aby sa mohol páriť so samicami a mať vlastné mláďatá. Túto časť zvládne každý ministerský vták, avšak väčšinou je po tomto výkone taký vyčerpaný, že viac síl na ďalšiu činnosť mu neostane. Tým sa začína jeho labutia pieseň. Viete, že labuť je národným vtákom Fínska? Už tušíte, ako chceme fínske školstvo dobehnúť?

Hlavným problémom slovenského školstva sú predovšetkým žiaci. Už len tým, že sú. Viete si predstaviť, aké krásne a nezničené školstvo by sme mali bez žiakov? Žiaci nám kazia všetky porovnávacie testy a ťahajú nás smerom nadol. Potrebujeme do škôl dostať deti hladné po vedomostiach, zbaviť sa apatických kreatúr s mobilmi v laviciach, ktoré nepočúvajú naše plamenné prejavy pri určovaní vetných členov. Každého učiteľa musí potešiť, keď vyvinie extrémne úsilie a naučí žiaka niečo, čo zaručene v živote potrebovať nebude. A ten žiak sa to učí len z čírej lásky k danému učiteľovi! Čo viac môžeme od učiteľov chcieť? 

Aj žiak hladný po vedomostiach je úradnícky omyl. Snaživý úradník zachytil problém – hlad. A razom máme bezplatné obedy. Problém nášho školstva sa presunul do jedální. Čochvíľa budeme hľadať kuchárky za minimálnu mzdu, aby navarili našim žiakom chutnú a kaloricky vyváženú stravu za euro dvadsať. Rovnaká logická nezmyselnosť sa deje s celým školstvom. Zle zaplatení ľudia, ktorí už priamo v Bratislave odmietajú učiť, sa majú postarať o zázraky. V tejto chvíli nemáme na mysli len školy s cirkevným zriaďovateľom. A potešme ešte verejnosť návrhom, aby učitelia mohli učiť len do 65 rokov a oberme ich o to, aby súbežne s dôchodkom konečne aspoň časť života mali slušný príjem. Neschopnosť predsa nikdy nebola limitovaná len vekom.

Korytnačky a krokodíly

Informatiku by sme mali úplne zrušiť, ktorý školoľub ju pôjde za tie veselé peniaze učiť, keď jeho spolužiaci budú zarábať niekoľkonásobne viac? A to sa digitálny nasledovník Komenského nezoznámil s najmodernejšími učebnicami informatiky, ktoré starnú už v tlačiarňach. 

Už sa vám stalo, aby žiak požiadal o utajenie svojej písomky pred verejnosťou? Presnejšie pred vlastnými rodičmi? A vy ste s tým pre dobro rodičov súhlasili? U nás sa to deje na najvyššej úrovni. Ak by sa verejnosť dozvedela, za čo sa dá získať vysokoškolský titul, zrejme by opäť šla do ulíc, teda školských lavíc. Žartujem, do ulíc sa kvôli škole ide, len keď sa ide poza školu. 

Školy sa začnú meniť len pod tlakom rodičov a žiakov, ktorí budú chcieť kvalitu, keď sa začnú zatvárať dedinské školy, ktoré budú prázdne, lebo žiaci do nich odmietnu chodiť kvôli jednotkám bez vedomostí. A pokojne to môžu byť aj mestské električkové školy (skončia ich všetci, pokiaľ ich nezrazí električka.) Pre slovenské školstvo je dôležité vedieť, že aj dinosaury vymreli. Na druhej strane mnohých učiteľov teší fakt, že korytnačky a krokodíly sú tu už dosť dlho a aj oni sa štýlom učenia do výšky svojho platu nejako preplazia až do dôchodku. 

Kto nám v školstve zostal?

Tí, ktorí žijú zo školstva by mali mať už tak trochu strach, aby neskončilo ako Matica slovenská, inštitúcia mimo reality a mimo potreby ľudí, ktorá prežíva len zo zotrvačnosti. Vzdelávanie bude vždy potrebné, omnoho efektívnejšie ho však ponúkajú iné inštitúcie. Pre učiteľov je v tomto prípade záchranou povinná školská dochádzka, ktorá naženie dostatočný počet žiakov do tried. Katastrofa pre učiteľov by nastala, ak by sa žiaci mohli slobodne rozhodnúť. Koľkí by potom do školy prišli? Na dvere škôl navyše čoraz častejšie klopú rodičia, ktorí majú drzé otázky a neboja sa spýtať ani na zmysluplnosť vetných členov. A rozhorčený učiteľ v tej chvíli stráca reč, ktosi sa snaží podkopať tajný spolok prisudzovacieho skladu šírený z generácie na generáciu. Doplnok nie je predsa apendix, ktorý sa dá len tak odstrihnúť. Musia ho ovládať aj terajší žiaci!

Naše školstvo drží pohromade ešte jedna vec, na rozdiel od lekárov a zdravotných sestier nám učitelia nikam neutečú. Poniektorí v tom vidia rozpor oproti úvodu tohto textu. Pravda je však taká, že tí, ktorí chceli a mali na to, už sú zo školstva preč. Ostali bojovníci s veternými mlynmi, rojkovia odtrhnutí od reality, učiteľské zotrvačníky, ktoré vyhliadajú každý pondelok dôchodok a veľká hromada neschopných ľudí, pre ktorú je školstvo záchranou (mimo systému by neprežili).

Chcelo by to pozitívny záver, odveký stret učiteľa so žiakom počas hodiny však ponúka aj túto možnosť. 

Marián KIČINKO

Páči sa vám, čo sme vybrali z nášho časopisu? Staňte sa naším čitateľom.

100000 komentárov k článku: “Správa o stave školstva”

Your comment