DOBRÁ ŠKOLA - mesačník
 
Vieme o všetkom Viac
Inšpirujte sa Viac Podporujeme Viac
DOBRÁ ŠKOLA - mesačník

Letná kĺzačka

pridané 03.09.2018, autor Časopis DOBRÁ ŠKOLA pošli na vybrali.sme.sk

Letná kĺzačka (summer slide) je v anglicky hovoriacich krajinách označenie pre úpadok vo vedomostiach a akademických zručnostiach u žiakov počas letných prázdnin. Poznáte to? Cez rok driete, vy aj deti. Príde leto a väčšina z toho je preč.

Zrušíme prázdniny

Fenomén, ktorý trápi nejedného pedagóga. V USA svojho času vznikla iniciatíva navrhujúca nahradiť letné prázdniny nejakým spôsobom vyučovania, aby nedochádzalo k „letným stratám“. Na prvý pohľad to asi neznie zle. Celý rok sa o niečo snažíme a v lete sa z toho mnoho stratí. Urobme tak, aby sa nestrácalo, alebo?

Alebo sa zamyslime nad tým, ako je možné, že sa toľko stráca. Aké sú mechanizmy v pozadí „úpadku vedomostí“? V tom prvom prípade sa na to dívame tak, ako by s deťmi nebolo niečo v poriadku. Nejaké sú pokazené, zábudlivé. Otočme optiku a pozrime sa na to inak. Ponúkam uhoľ pohľadu na problematiku, ktorý určite nie je všetko vysvetľujúci, ale mohli by to byť podnety k úvahám nad našou školskou praxou.

Našťastie viem zabúdať

Ako funguje náš mozog? Na jednej strane veľmi komplikovane a na druhej strane, ak je zdravý, veľmi pragmaticky. Je to náš nástroj prežitia a jeho flexibilita dostala ľudstvo tam, kde je. Oproti iným živočíšnym druhom, je náš mozog slabo „pozapájaný“ pri narodení. Tým pádom je veľmi otvorený vplyvom prostredia a učeniu sa. Princípy jeho fungovania nie sú náhodné, ale vypilované desiatkami tisíc rokov evolúcie. Ľudia sú najúspešnejší a najprispôsobivejší zvierací druh na tejto planéte práve vďaka mozgu.

Nadnesene by som povedala, že mozog sa nemýli. Ak sa teda hlava u väčšiny (možno u všetkých) detí počas leta zbavuje vedomostí, nebude to náhodné. Mozog, okrem iného, funguje tak, že sa zbavuje zbytočností. To, čo sa nevyužíva a vyzerá ako nepotrebné, jednoducho skartuje. Chyba v systéme môže narušiť pravidelné prečisťovanie. Tak vzniká väčšina savantov. Sú to ľudia, ktorí nakreslia spamäti panorámu New Yorku dlhú niekoľko metrov, na ktorej sedia počty okien na mrakodrapoch alebo bezchybne prehrajú polhodinovú kompozíciu po prvom počutí, alebo si pamätajú telefónne zoznamy, dopravné poriadky či dráhy metier vo všetkých veľkomestách. Väčšina savantov si však sama nenakúpi, nenavarí a niektorí si nedokážu ani zaviazať šnúrky na topánkach.

Zabúdanie je normálne, prirodzené 

a zdravé. Prichádzame o veci, pre ktoré náš mozog nenachádza využitie. Napríklad počas leta dieťa nezabudne čítať, lebo čítanie je pre prežitie v spoločnosti užitočné. Máloktoré dieťa zabudne základné počty. Nie je to preto, lebo toto sme ich naučili dobre a niečo iné zle. Je to preto, lebo tieto zručnosti sú využiteľné v praxi a mozog ich zhodnotí ako potrebné.

Mozog potrebuje problém

Druhá pripomienka sa týka okolností učenia. Ak je mozog v pohode a stretáva sa s novými podnetmi, rýchlo dochádza k učeniu. Nový poznatok znamená nové reálne fyzické prepojenie, ktoré vzniká medzi neurónmi.  

Ak sa dostane mozog do stresu, prepne sa z režimu rast na režim prežitie. Stresové hormóny majú veľkú moc a dokážu zabraňovať vzniku nových trvalých spojov. Ak nejaké vzniknú, sú dočasné, len kým pomôžu preklenúť problém. Oslabená je pamäť a napríklad aj tie centrá, ktoré zodpovedajú za riešenie problémov. Naša škola je spojená s neustálym hodnotením a súťažením, ktoré vytvárajú napätú atmosféru. Trápia sa najmä slabší žiaci v prostredí s vysokými nárokmi. V strese nevznikne trvalý spoj, tzn. nevznikne žiadny trvalý poznatok. Zanikne veľmi rýchlo, hneď po dátume použitia.

Ďalšou premennou je nudnosť podnetu. Pokiaľ mozog nevidí problém, podnet ho nezaujíma. Mozog potrebuje výzvu, problém na riešenie, porovnanie. Ak to tam nie je, nie je ochotný zvýšiť prietok krvi ani spotrebu glukózy v potrebných centrách. Vy sa potom dívate do očí bez záujmu, ktoré naznačujú, že mozog sa nachádza v polokómatickom stave. Hnevať sa na dieťa, že nemá záujem, je nefér. To sa radšej hnevajte na evolúciu, ktorá zatiaľ nepresvedčila mozog, že určovanie vetných členov je pre prežitie dôležité. Bez bdelej pozornosti sa poznatky ukladajú veľmi slabo a je nutných mnoho opakovaní, aby sme predsa len nejaké neuróny donútili k interakcii a vytvoreniu potrených spojov.

Kandidáti na skartovanie

Apropo vetné členy. Myslím, že som to čítala v nejakom statuse na facebooku. Otecko zdieľal príhodu zo ZRPŠ. „Váš syn nepozná vetné členy!“ „Ani ja.“ „No, áno, ale vy to nepotrebujete!“ 

Tak presne týmto sa vetné členy stávajú perfektným kandidátom na skartovanie. Podľa mňa v letnej kĺzačke problém nie je. Problém je, že vytrvalo obhajujeme kurikulum a podmienky v triedach, ktoré likvidujú aktivitu mozgu. Škoda, že tvorcovia školskej politiky nediskutujú viac s neuropsychológmi. 

Viera LUTHEROVÁ

psychologička v BALANS, Kremnica

Páči sa vám, čo sme vybrali z nášho časopisu? Staňte sa naším čitateľom.

100000 komentárov k článku: “Letná kĺzačka”

Your comment