DOBRÁ ŠKOLA - mesačník
 
Vieme o všetkom Viac
Inšpirujte sa Viac Podporujeme Viac

Škótske tajomné čaro

pridané 01.12.2017, autor Časopis DOBRÁ ŠKOLA pošli na vybrali.sme.sk

Škótsko nie je len Lochnesské jazero, vysočina a chlapíci v sukniach hrajúci na gajdách.

Edinburgh nikdy nebol na mojom zozname miest, ktoré túžim navštíviť. Dnes však patrí na zoznam miest, do ktorých sa túžim vrátiť.

Kráľovská míľa – Royal Mile

Na ceste z letiska som trochu driemala, keď sa zrazu predo mnou objavil výhľad, na ktorý nezabudnem. Scenéria hradu a starobylých domčekov, ktoré sa týčia nad mestom, pripomínajú rozprávku. Z dvojposchodového autobusu sme vystúpili neďaleko galérie a peši mierili do kopca, rovno na hlavnú ulicu Royal Mile. Je to presne jednu míľu dlhá ulica, ktorá vedie od hradu až po palác Holyroodhouse. Dláždený bulvár lemujú viktoriánske domy so starostlivo udržiavanými záhradkami a balkónmi, malé kaviarničky, obchodíky, starobylé kostoly vedľa moderných budov. Na každom kroku stretnete typického škótskeho gajdoša v károvanom kilte po kolená. Na hlave huňatá čiapka, bielo­‑čierne čižmy a veľké gajdy, z ktorých vychádzajú melodické zvuky. Obdivujúc architektúru úzkych domčekov a katedrály St. Gile mierime do Múzea detstva. Vraciame sa do detských čias a obdivujeme prekrásne domčeky pre bábiky, železnicu a iné hračky. Najradšej by sme opäť boli malými dievčatkami a hrali sa s miniatúrnym, no do detailov prepracovaným nábytkom. Po bezplatnom, no výnimočnom zážitku nás čaká obed. Cibuľová polievka a národné škótske jedlo haggis so zemiakovou kašou a omáčkou, do ktorej s radosťou Škóti primiešajú slávnu whisky. Ak chcete tento lahodný mok ochutnať a súčasne sa o ňom dozvedieť všetko podstatné, zájdite do múzea škótskej whisky Scotch Whisky Heritage Centre. Okrem degustácie dostanete výklad o výrobe whisky od temného stredoveku až po súčasnosť. Ak máte radi sladkosti, ochutnajte tradičné škótske fudge. Teda karamelky pripravené na sto spôsobov – s hrozienkami, orieškami a, prirodzene, aj plnené whisky. Alebo ochutnajte netradičnú kalorickú bombu – vyprážanú tyčinku Mars.

Záhadné cintoríny a kvalitné múzeá

Pokračujeme prechádzkou po Royale Mile až ku Kráľovninej galérii, zámku Holyroodhouse a modernej budove škótskeho parlamentu. Zatúlame sa na starý cintorín a hľadáme miesto stretnutia s našou koučkou April, u ktorej strávime tri noci, vďaka internetovej stránke couchsurfing.com.

Druhý deň nás na našich potulkách mestom sprevádza April. Od jej bytu to nie je do centra ďaleko, preto sa vyberieme na pešiu prechádzku a cestou navštívime Calton hill, odkiaľ je krásny výhľad. Ešte krajší pohľad je z protiľahlého Arthur‘s seat.

Na našich potulkách zablúdime aj do Národnej galérie, ktorá je veľmi príjemným a vkusným miestom, nielen vďaka dielam, ktoré ukrýva, ale aj vďaka jej elegantnému interiéru. Pri galérii stretávame sympatického hráča na gajdy a smerujeme do Národného múzea. Toto múzeum mi naozaj vyrazilo dych, krásny priestor, prepracované, zaujímavé expozície, interaktívne časti, voľné vstupné. Škóti to jednoducho s muzeológiou vedia. Z múzea sme zablúdili k soche psíka Bobbyho, ktorý je symbolom tohto mesta. A hneď vedľa sa rozprestiera starý, tajomný a miestami strašidelný cintorín Greyfriars Kirkyard s tajuplnými hrobkami a kryptami. Našťastie, až večer sme si v istom článku prečítali, že je to jeden z najstrašidelnejších cintorínov sveta a ešte donedávna bol verejnosti neprístupný, pretože sa tu diali zvláštne veci. A to sme sa pôvodne chceli zúčastniť nočnej prehliadky najtajomnejších miest mesta v Mary King‘s Close. Možno sa odhodláme inokedy. Predtým sme sa však zastavili v kostole, ale nie v hocijakom. Torn Kirk je síce kostol, ale iba navonok. Vo vnútri sa skrýva pub so živou hudbou. Vypočuli sme si pár skladieb undergroundového hudobníka, miestami falošného, ale to atmosféru vôbec nekazilo, veď kedy naposledy ste si dali pivo s whisky v kostole?

Škótske celoročné Vianoce

Po obede sme sa vybrali do Múzea mesta Edinburgh, opäť raz bezplatného, krásne malebného a útulného. Múzeum dýchalo minulosťou a bolo veľmi príjemné sa ním túlať a obdivovať exponáty, ktoré neboli ukryté vo vitrínach.

Posledný deň sme začali vo vianočnom obchode. V Edinburghu je totiž obchod s celoročným predajom vianočných ozdôb, kde celý rok hrajú koledy a vy máte aj na konci augusta pocit, že je minimálne koniec novembra. Potom sme sa presunuli do múzea s názvom The People‘s stories (Príbehy ľudí), ktoré nás vydesilo natoľko, že srdcia nám búšili ešte pekných pár minút potom, ako sme z neho rýchlosťou blesku vybehli. Múzeum hovorí o príbehoch ľudí, ktorí žili v Edinburghu v priebehu storočí a stvárňujú ich veľmi realistické voskové figuríny (mali aj chlpy na rukách!). Vojaci, mešťania, pekári, obchodníci či žobráci. V múzeu nezabudli na žiadnu spoločenskú vrstvu ani na žiadne historické obdobie. Zdvihnutý adrenalín sme sa rozhodli utíšiť jedlom, konkrétne veľkým pečeným zemiakom plneným haggis za 5 libier. S nervami upokojenými a žalúdkami plnými sme sa vybrali nájsť kaviareň The Elephant House, v ktorej písala J. K. Rowlingová Harryho Pottera. Navštívili sme tiež miestnu knižnicu a nakoniec aj Múzeum spisovateľov, ktoré vyzeralo ako študovňa Chrabromilu v Rockforte.

Deň sme ukončili nákupmi v obrovskom nákupnom centre Primark a posedením v parku neďaleko Škótskeho monumentu a mladej muzikantky hrajúcej na gajdy.

A ráno som si splnila sen. Na letisko som sa odviezla v black cabe, teda v typickom britskom čiernom taxíku, a pripadala som si ako filmová hviezda. 

Barbora Babicová

Páči sa vám, čo sme vybrali z nášho časopisu? Staňte sa naším čitateľom.

100000 komentárov k článku: “Škótske tajomné čaro”

Your comment