DOBRÁ ŠKOLA - mesačník
 
Vieme o všetkom Viac
Inšpirujte sa Viac Podporujeme Viac
DOBRÁ ŠKOLA - mesačník

Medzi Európou a Áziou III.

pridané 01.12.2017, autor Časopis DOBRÁ ŠKOLA pošli na vybrali.sme.sk

Hlavné mesto Gruzínska je takmer európskou metropolou 

a Azerbajdžan zase krajinou budúcnosti.

Po niekoľkodňovom spoznávaní Arménska sme sa od jazera Sevan vybrali maršrutkou späť do Gruzínska, konkrétne do jeho hlavného mesta. 

Čarovné Tbilisi

Príroda v Gruzínsku i Arménsku je fascinujúca, kláštory dýchajú úžasnou atmosférou, Jerevan má svoje socialistické čaro, v Gorise sme sa cítili ako v starom hororovom filme, pri jazere Sevan sme zase načerpali nové sily vďaka nádhernému prostrediu, ale potom sme prišli do Tbilisi. Toto mesto je jednoducho dokonalé! Kombinácia Istanbulu, Prahy, Paríža a Edinburghu. Nádherné úzke uličky s reštauráciami a kaviarňami, kostolíky, lanovky s krásnym výhľadom, atmosféra, v ktorej sa mieša história s modernizmom. Nad riekou Mtkvari leží moderný most, ktorý predznamenáva, akou cestou sa Gruzínci vydali. 

Veža s hodinami na malom námestí vyzerá ako z rozprávky, akoby sme vstúpili do knihy o Harrym Potterovi. Hodiny navrhol bábkar a hneď vedľa nich je bábkové divadlo. Každú celú hodinu z nich vyjde anjel, ktorý zvoní na zvon a s malých dvierok začnú vychádzať rôzne postavičky podobne ako na pražskom orloji. 

V centre Tbilisi nájdeme množstvo kvalitných reštaurácií, ktoré ponúkajú výborné jedlá za viac než priaznivé ceny. Aj my sme si pochutnali na úžasnom steaku za desať eur a zdegustovali gruzínske červené v Organique Josper Bare. Po hodinovej prechádzke po nočnom meste sme museli konštatovať, že nočný život a atmosféra mesta je viac než európska. Toto mesto nás dostalo.

Na návšteve u Stalina

Druhý deň sme navštívili turecké kúpele, ktorými je Tbilisi známe. Určite si nenechajte ujsť túto skúsenosť. Vstup nie je drahý a podobný wellness len tak ľahko nezažijete. Vyviezli sme sa tiež lanovkou k Matke Gruzínska, ktorá je symbolikou veľmi podobná Matke Arménska. Obe majú bojovný postoj a naznačujú, že svoj národ budú odvážne chrániť. 

Okrem túlania sa malebnými uličkami starého mesta, sme stihli navštíviť aj rodisko Josipa Stalina v Gori.Tento výlet môžete absolvovať maršrutkou za pár drobných. Určite sa vyhnite turistickým autobusom, ktoré výlet ponúkajú za päťnásobné ceny. V mestečku Gori nájdete jedinú atrakciu, ktorou je múzeum, ktoré velebí Stalina ako slávneho rodáka. O gulagoch a vraždení tu nie je ani slovo. Stojí tu jeho rodný dom aj vlakový vagón, v ktorom cestoval na Jaltskú konferenciu. Vstupné stojí 15 lari, teda 5 eur.

Luxusné Baku 

Do Tbilisi sme sa s Arménska vrátili aj z prozaického dôvodu. Chceli sme navštíviť Azerbajdžan. Keďže Arménsko s Azerbajdžanom vedú dlhoročný spor o Náhorný Karabach, hranice medzi týmito krajinami sú zatvorené. Preto sme sa rozhodli do hlavného mesta Azerbajdžanu letiek z Tbilisi.

Azerbajdžan je krajina kontrastov a prekvapení, krajina, kde na sto metroch štvorcových uvidíte chudobu, ako aj milionárov. Hlavné mesto Baku by som prirovnala k Dubaju. Vďaka rope je hlavné mesto pýchou krajiny. Cesty sú tu ako koberec. Počas jazdy Uberom z letiska (áno, funguje tu Uber, takže presúvať sa po meste nie je vôbec drahé) sme sa nestačili čudovať nad dychberúcou modernou architektúrou. Dlhá promenáda, ktorá sa ťahá popri Kaspickom mori ponúka fontány, kolotoče, kaviarne a príjemnú prechádzku. Staré mesto je v úplnom protiklade so zvyškom Baku. Starobylé úzke uličky dýchajú orientálnou atmosférou. Turistov tu budete hľadať márne. Možno je to aj tým, že na návštevu Azerbajdžanu potrebujete víza. 

Na podrobné preskúmanie mesta a okolia sme si naplánovali štyri dni a bolo to akurát. Problémom, ktorí vás môže zaskočiť je neznalosť jazyka. Angličtina vám tu nepomôže a aj s ruštinou to je slabšie. Napriek tomu sa vždy všade nejako dohodnete. Niekoľkokrát som si síce nechtiac objednala baranie mäso, ktoré je tu veľmi obľúbené, v zásade sme nikde problém nemali.

Siedme nebo v hammame

Prechádzali sme sa uličkami večerného starého mesta a zrazu na nás kričí staršia pani, či nechceme masáž. Vtiahla nás do tureckých kúpeľov medzi miestne ženy. Ocitli sme sa v rozprávke o Tisíc a jednej noci. Starý hammam s nádherným interiérom a všade nahé ženy. Žiadne turistky, iba miestne slečny a dámy. Ani sme sa nestihli spamätať, už nás vyzliekali a odvádzali do sauny. Chvíľami som mala pocit, že sme vo filme. Potom si nás vzala do parády masérka. V krásnej sieni, uprostred ktorej bola studnička a okolo nej tri kamenné masážne stoly, nám vymasírovala celé telo, urobila píling, umyla nám vlasy a vymasírovala aj hlavu. Pooblievala nás vodou a poslala do sprchy. Druhé kolo v saune a zrazu si ma už iná pani viedla do inej orientálnej siene na masáž tváre. Z hammamu sme po viac ako hodine vyšli ako znovuzrodené. Celá táto paráda nás vyšla na 12 eur.

Zaostalý vidiek, sopky a praveké petroglyfy

Aby nás okázalé Baku priveľmi nerozmaznalo, vybrali sme sa navštíviť azerbajdžanský vidiek. Lada je nezničiteľné auto, dostali sme sa ňou cez kaňony do najvyššie položenej dediny Azerbajdžanu – Xinaliq. Netuším, z čoho tu miestni ľudia žijú, dedina je vzdialená od najbližšej civilizácie hodinu a pol cesty. Chatrče, špina, hydina pobehujúca sem a tam. Žije tu iba pár rodín. Napriek očividnej chudobe, tu však majú veľmi peknú školu. 

Cestou späť sme sa mali možnosť kochať nádhernou scenériou. Mesto Guba zastalo v čase, ocitli sme sa asi tak v roku 1965. Popri diaľnici sa prechádzajú kozy, kravy, oslíky. S veľkou námahou sme našli aspoň jednu reštauráciu, akúsi kantínu, v ktorej sme si dali obed. Náš milý šofér sa nás vypytoval na život na Slovensku a porovnával ceny a platy. Samozrejme, život v Baku a vo zvyšku krajiny je neporovnateľný. Spojenie štát v štáte tu má doslovný význam. 

Ďalší deň sme si urobili výlet k pravekým kresbám – petroglyfom a bahenným sopkám, ktorý bol jedným z najväčších zážitkov nášho putovania po Zakaukazsku. Úžasná sprievodkyňa nám rozprávala o pravekých nálezoch v národnom parku Gobustan, ktorý je zapísaný v svetovom dedičstve UNESCO a nájdete v ňom množstvo jaskynných malieb a vykopávok. Moderné interaktívne múzeum a skanzen s petroglyfmi majú čo ponúknuť nielen milovníkom pravekých dejín. Asi pol hodinu jazdy autom od Gobustanu nájdete bahenné sopky. Môžete si z nich nabrať liečivé bahno a obdivovať scenériu ako z apokalyptického filmu. Raz za pár rokov niektorá sopka vybuchne a uvoľní jedovatý plyn. Návšteva sopiek by však mala byť bezpečná. Teda, tak nám to tvrdili miestni. 

Výlet po Zakaukazsku je dobrodružstvom, ktorý si budete pamätať celý život a nepotrebujete naň šetriť niekoľko rokov. 

Barbora Babicová

Páči sa vám, čo sme vybrali z nášho časopisu? Staňte sa naším čitateľom.

100000 komentárov k článku: “Medzi Európou a Áziou III.”

Your comment