DOBRÁ ŠKOLA - mesačník
 
Vieme o všetkom Viac
Inšpirujte sa Viac Podporujeme Viac

Neviem, kde nechal Maslow pohyb

pridané 02.10.2017, autor Časopis DOBRÁ ŠKOLA pošli na vybrali.sme.sk

V roku 2003 začal vyučovať a prednášať fyziológiu človeka na Fakulte telovýchovy a športu UK. Pracuje s vrcholovými a rekreačnými športovcami v oblasti diagnostiky trénovanosti a zdravotného zabezpečenia. Je autorom viacerých odborných prác a publikácii o problematike výživy. Fyziológ a kondičný tréner Viktor Bielik tvrdí, že ľudia behajú viac, ale pomalšie a deti zaostávajú za rovesníkmi spred niekoľkých rokov. Pre .týždeň sa zhovárali Filip Olšovský a Denisa Gdovinová.

Stále sa hovorí o tom, v akom zlom fyzickom stave je dnešná generácia. Z vašej praxe k tomu určite máte aj nejaké dáta. Je to teda naozaj tak? Sme lenivejší než kedysi?

Okrem toho, že prednášam na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského, pôsobím aj na klinike športovej medicíny, kde testujeme vrcholových športovcov. Oni by ale naše kapacity nenaplnili, keďže ich je málo. Spomedzi našich klientov je to tak desať percent a zvyšných deväťdesiat je ostatná športujúca populácia. Nemáme teda obraz o úplne celej spoločnosti. Máme však dobrý prehľad o mladšej generácii. Nedávno sme robili jeden projekt práve s deťmi, ktorých výkonnosť sme porovnávali s poslednými tridsiatimi rokmi. 

Ako sa také dáta zbierajú? 

Koncom osemdesiatych rokov existoval unikátny projekt, v ktorom nebohý profesor Roman Moravec s kolektívom otestovali vyše dvadsaťtisíc detí vo veku od šesť do osemnásť rokov. Hodnotili úroveň vytrvalostných schopností, rýchlosť, silu či ohybnosť. Neskôr sa podobný výskum podarilo niekoľkokrát zopakovať našim kolegom z FTVŠ. Raz v rozmedzí rokov 2005 až 2007, no a my sme výskum zopakovali pred rokom. Vyšlo nám z neho, že dievčatá v osemdesiatych rokoch behali rýchlejšie ako dnešní chlapci v tom istom veku. V dvanásťminútových behoch zabehli dievčatá pred tridsiatimi rokmi o nejakých stotridsať metrov viac než dnešní chlapci. 

Platí podobný pokles výkonnosti aj pre mladších športovcov? 

Keď porovnávame deti, ktoré chodia k nám na kliniku, napríklad mladých hokejistov, s deťmi spred tridsiatich rokov, nesedia nám tabuľky. Ku každému jednému mladému hokejistovi, ktorý dnes hrá v prestížnom mládežníckom klube, by sme podľa niekdajších tabuliek museli napísať, že je netrénovaný. Také zlé to je.

Čo to v praxi znamená?

Jeden dopad je na samotnú výkonnosť. Ak deti už vo veku dvanásť rokov meškajú za svojimi rovesníkmi spred tridsiatich rokov, nemôžu sa o päť rokov dostať na tú istú úroveň. To sa nedá. To je, ako keby ste prišli na gymnázium zo základnej školy, ktorá vás nedostatočne naučila angličtinu. Na ten vlak už nikdy nenabehnete. Ak raz začnete zaostávať, už nespravíte juniorský rekord. Veď napríklad najlepší juniorský čas v behu na desať kilometrov má štyridsať rokov. V mužských aj ženských kategóriách je ten priemer dvadsať rokov. Rozdiel sa teda ukazuje už aj medzi dospelými. 

Ako presne? 

Mal som jedného šikovného diplomanta, s ktorým sme sa rozhodli zmapovať výkonnosť bežcov za posledných desať rokov, veď dnes všetci behajú, tak sme si hovorili, že možno aspoň tam to dopadne lepšie. V roku 2005 bolo na štarte behu Devín-Bratislava nejakých osemsto bežcov, pri poslednom ročníku už vyše päťtisíc. No z porovnaní vyšlo, že priemerný čas v hlavnej kategórii sa zhoršil o takmer minútu a pol. Na kilometer! Keď to prerátame na celú trasu, je to vyše pätnásť minút. Niekto by mohol namietať, že dnes oveľa viac behajú aj rekreační bežci, ktorí zhoršujú priemer. Tak sme porovnali prvých sto bežcov. Aj tí sa však zhoršili. Potom sme porovnávali desať elitných slovenských bežcov a tí sa iba za desať rokov zhoršili o viac ako dvadsať sekúnd na kilometer. Okrem výkonnosti má však celková strata kondície vplyv aj na zdravotný stav spoločnosti. Musíme vychádzať z toho, že ak hodnotíme kondíciu srdca a dýchacieho systému, musíme ju nejako natrénovať. A to nevieme inak ako pohybom. Pozitívny stres na srdce nedokážeme vyvolať inak. Preto piloti Formuly 1 alebo nadzvukových lietadiel musia mať úžasnú kondíciu, aby boli schopní zvládať stres. Preto, ak deti nebudú mať fyzickú kondíciu, budú ťažšie zvládať aj psychickú záťaž a následný stres.

Čo to znamená z celkového hľadiska pre spoločnosť?

Pokiaľ posudzujeme zdravotný stav spoločnosti ako takej, tak pri zníženej kondícii majú všetky choroby plynúce z nedostatku pohybu zelenú. Vidieť to na tom, koľko máme obéznych ľudí, koľko s diabetom alebo srdcovo-cievnymi ochoreniami. Z toho pramenia aj rôzne nepriame ochorenia – ak má človek nadváhu, nie je so sebou spokojný, stráca sebavedomie a nastupujú aj psychické problémy. 

Prečo sa výkonnosť tak veľmi zhoršila? 

Kedysi chodili deti všade peši. Do školy, na nákup, na krúžky. Dnes to už nepoznajú. Ráno ich rodičia zobudia, naložia do auta, odvezú na tréning a odtiaľ rovno do školy. Potom príde dieťa domov, učí sa a rodičia sa boja pustiť ho von, aby ho tam náhodou niekto nezrazil. Dieťa nemá možnosť na spontánny pohyb, a preto je pohybovo veľmi obmedzené. Telesný pohyb sa potom obmedzí na telesnú a športovú výchovu, čo sú necelé dve hodiny do týždňa a nejaké krúžky. Keď sme však porovnávali deti, ktoré chodili do krúžkov s deťmi, ktoré nerobili žiadny šport, výkonnostne na tom boli rovnako. To, čo deti kedysi nadobudli prirodzenou aktivitou, respektíve trávením voľného času, na to dnes potrebujú organizované krúžky a športy. A keď sme porovnali deti, ktoré boli v organizovanom športe kedysi a dnes, tie prvé mali, samozrejme, oveľa vyššiu výkonnosť. Dnešným deťom naozaj chýba telesný pohyb. Je minimum takých detí, ktoré majú vytvorené podmienky na to, aby po škole mohli zhodiť tašku do kúta a ísť von.

Nie sú dnešné deti vďaka tomu aspoň výkonnejšie po mentálnej stránke? 

Je pravda, že deti sú vďaka tabletom a mobilom vysoko aktívne. No zároveň preto nemajú priestor na pohybovú činnosť. Kedysi to bolo tak, že ak boli deti organizované v športoch alebo chodili na športové gymnáziá, prospechovo za rovesníkmi veľakrát zaostávali. Dnešné športujúce deti vôbec nezaostávajú a dokonca sa nám v niektorých prípadoch potvrdilo, že sú lepšie. Napríklad dievčatá, ktoré pravidelne športujú, majú lepšie prospechové skóre ako deti, ktoré nešportujú. Vďaka športu majú určitý režim, sú spoľahlivejšie a zbytočne nestrácajú čas. Zatiaľ čo ich rovesníci nerobia často doslova nič. 

Existujú aj dáta o tom, ako sa za posledné roky zmenil typ pohybu, ktorý ľudia najčastejšie vykonávajú?

Dnes je určite viac možností. Dieťa má skejt, hokejku aj loptu, ale na nič z toho nemá čas. Je pár nových športov ako parkour, ale aj tak sa športuje menej. Pritom všetci vnímame trend, že čoraz viac dospelých ľudí športuje alebo zdravo je. Na večeru si dajú mozzarelu so zeleninou, ale to, že dieťa večeria niečo iné, nezdravé, im už neprekáža. Otec nemá problém ráno vstať a ísť si zaplávať alebo zabehať, ale na dieťa nemá čas, tak mu dá tablet. Rodičia sa v tomto smere starajú viac o seba ako o svoje deti. Majú málo času, z ktorého ešte časť ukroja pre seba. Pretože vziať sedem či osemročné dieťa, ísť s ním na bicykel a bežať vedľa neho, to veľakrát stojí nervy. 

Má na generáciu dnešných rodičov nejaký vplyv to, že v mladosti mali lepšiu fyzickú kondíciu?

Tak napríklad často sú na pretekoch v kategóriách nad štyridsať rokov dosahované v priemere lepšie časy, ako pri dvadsať – tridsaťročných. Samozrejme, nie je reč o top športe, ten sa končí niekedy v tridsiatke či tridsaťpäťke. Ak sa však bavíme o rekreačných triatlonoch alebo dlhších behoch, štartovacia listina nad štyridsať rokov vie byť úžasne nabitá. Kedysi skalní bežci behali maratón bežne okolo 2:45 alebo 2:50.Teraz máloktorý zabehne pod tri hodiny. 

Často sa za tento pokles výkonnosti viní aj telesná výchova. Aký je jej podiel viny?

Ja sám často nabádam pediatrov, aby deťom nevypisovali rôzne ospravedlnenky a výnimky. Deťom tým neuveriteľne škodia. Neviem, aké postihnutie by dieťa muselo mať, aby nesmelo mať žiadny pohyb. Na nedostatky telesnej výchovy na školách sa celkovo dosť vyhovárame. Mali by sme ju vnímať iba ako niečo, čo deťom ukáže cestu. No ony by nadobudnuté zručnosti mali rozvíjať ďalej. Ak má dieťa dvakrát do týždňa štyridsaťpäť minút pohybu, je to veľmi málo. Druhá vec, že ak si deti prinesú veľké nedostatky už z domu a nevedia spraviť ani kotúľ vpred, na hodine telesnej a športovej výchovy s nimi musia učitelia robiť činnosti, ktoré pred tridsiatimi rokmi vedeli z bežného života. Kedysi vedeli premet bokom všetci, dnes asi len gymnastky. 

Aký by mal byt‘ prvý krok, aby sa to zmenilo? 

Zmena postoja spoločnosti. My sami robíme rôznu osvetu, organizujeme akcie a okrem pohybu učíme deti aj to, ako zdravo jesť. Je totiž ľahké presvedčiť niekoho, kto má tridsaťpäť rokov, je aspoň trošku inteligentný a má aspoň aký – taký vzťah k pohybu, aby sa začal trochu hýbať. No keď má dieťa desať – dvanásť rokov a v živote nešportovalo, veľmi ťažko ho motivujeme. Musíme vplývať na všetky vekové kategórie. Stále opakovať, že nešportujeme preto, aby sme si mohli spraviť lepšiu selfie alebo sa stať ďalším Saganom, ale jednoducho preto, že je to prirodzené. 

Cítiť pokles výkonnosti aj medzi profesionálnymi športovcami? 

Jedna vec, s ktorou sa tiež stretávame, je, že športujúce deti sú organizované až príliš a kvôli tomu prichádza k odlevu športovcov. Potom sa treba baviť o rozdelení športov. Pri vytrvalostných sme na tom dosť zle, ako som už spomínal predtým. Pri rýchlostných a silových športoch nie je úpadok zdatnosti až taký tragický. 

Prečo? 

Vytrvalostné športy chcú systematickosť a oveľa väčší počet pohybových aktivít, zatiaľ čo rýchlosť sa vo výraznej miere dedí. Samozrejme, zdediť sa dá aj vytrvalosť, ale ak sa nerozvíja, možno ju daný človek v sebe ani nikdy neobjaví. Podobne je to so silou. A navyše, deti sú dnes v priemere o trochu vyššie a ťažšie než kedysi, čo týmto ukazovateľom iba napomáha.

Vnímate i trend, že fyzická aktivita sa dnes často robí z intelektuálnych pohnútok? Ľudia behajú preto, aby si vyčistili hlavu a športujú iba preto, aby sa odreagovali? 

Veľa rekreačných športovcov sú top manažéri a tí športujú práve preto, aby odbúrali stres. No zároveň potrebujú mať kondíciu, aby zvládali tlak, ktorý je na nich každý deň vytváraný. Ideálne by však bolo, keby sme športovali bez toho, aby sme si vôbec uvedomovali, prečo to robíme. Aby sme si nemuseli hovoriť: Idem dnes behať preto, lebo potrebujem spáliť nejaké množstvo energie, lebo potrebujem spraviť niečo pre svoje zdravie, lebo si potrebujem zlepšiť výkonnosť. Tak sú na tom napríklad Nóri – to je typ spoločnosti, kde všetci športujú a až tak to neriešia. Vyrastajú v tom a v zásade nemajú inú možnosť. Ja chápem, že pán Maslow dal ako základ svojej pyramídy nejaké fyziologické potreby, ako napríklad trávenie či vylučovanie. Ale neviem, prečo tam nie je pohyb, keďže je to prirodzená potreba každého živočícha.

Je pokles fyzickej kondície prítomný na celom svete alebo existujú aj nejaké svetlé výnimky? 

Je to celosvetový trend. To, že sa na svetovej úrovni zlepšujú maratónske časy, je dôsledkom iba toho, že v krajinách ako Keňa alebo Etiópia sa doteraz žije tým istým spôsobom života ako kedysi. Deti behajú do školy a zo školy a príliš sa nezmenila ani ich strava. Len čo by sa to však zmenilo, automaticky by klesla aj ich výkonnosť.

Takže neexistuje krajina, kde by sa aspoň zachoval status quo?

Neviem o tom. Čítal som jednu štúdiu zo Švédska, kde tiež porovnávali rôzne časy a zaznamenali to isté čo my. Ak v detstve niečo zameškáme, veľmi ťažko sa to doháňa. V praxi sa v rámci telovýchovno-lekárskych prehliadok stretávame s rôznymi typmi športovcov. Sú takí, ktorí predtým robili nejaký šport a potom pätnásť – dvadsať rokov nerobili nič, venovali sa práci a rodine a potom druha skupina, ktorá v nejakej štyridsiatke začína úplne od nuly. A keď sú na začiatku na rovnakej kondičnej úrovni, už po roku športovej aktivity je medzi nimi značný rozdiel. Tí, ktorí kedysi športovali, sa do kondície dostanú oveľa rýchlejšie.

Viete na tom celom fyzickom stave našej spoločnosti nájsť aspoň nejaké pozitívum? 

Viete, my dnes vyšetríme dvanásťročné dieťa s evidentnou nadváhou a nízkou telesnou zdatnosťou a zistíme, že nemá vyšší krvný tlak ani diabetes, dokonca ani vyššiu hladinu tukov v krvi. No ide o to, že ten negatívny vplyv sa prejaví v neskoršom veku. Osobne teda veľa pozitívneho nevidím.

Páči sa vám, čo sme vybrali z nášho časopisu? Staňte sa naším čitateľom.

100000 komentárov k článku: “Neviem, kde nechal Maslow pohyb”

Your comment