DOBRÁ ŠKOLA - mesačník
 
Vieme o všetkom Viac
Inšpirujte sa Viac Podporujeme Viac

Ak zostaneme v starej štruktúre, nebudeme vedieť prejsť do nového sveta

pridané 11.09.2017, autor Časopis DOBRÁ ŠKOLA pošli na vybrali.sme.sk

V nemeckom školstve pracovala 39 rokov. Margret Rasfeld začínala ako učiteľka, neskôr pôsobila ako riaditeľka na viacerých školách. Vybudovala dve školy v spolkovej krajine Hesensko. V roku 2007 sa presťahovala do Berlína, kde spoluzakladala a do roku 2016 viedla Evanjelickú školu Berlin centrum (EBSZ). Tvrdí, že vo vzdelávaní konáme proti zisteniam z oblasti výskumu mozgu či pedagogiky. Mali by sme sa podľa nej viac sústrediť na učenie pre život a rozvoj osobnosti a aj preto žiakov posiela na dobrovoľnícku prácu i výlety s minimom peňazí. V roku 2016 odišla z pozície riaditeľky do dôchodku, naďalej sa však angažuje v transformovaní školstva v Nemecku, Rakúsku aj Poľsku. Pre portál Čierna labuť sa s ňou zhovárala Tina Gažovičová. 

Evangelische Schule Berlin Zentrum (ESBZ) je populárna alternatívna škola. Aký má koncept?

Koncept je nutné vidieť v súvislosti s tým, na akú budúcnosť musíme pripravovať mladých ľudí. Stojíme pred veľkými výzvami. Jednou je zaobchádzanie s našou planétou, konzumná spoločnosť a konkurenčná paradigma. Druhou je spolužitie, ktoré teraz máme v súvislosti s utečencami pred dverami. Z týchto zmien vyplýva aj strach ľudí a ohrozovanie demokracie. Musíme mladých ľudí pripravovať na to, aby dokázali vytvárať inkluzívne humánne spoločnosti. A to sa nedá len cez vedomosti. Treba ich posilňovať a dopriať im skúsenosti s rôznorodosťou. 

Sú na školu prijímacie skúšky?

Máme spoluprácu s jednou 6-ročnou základnou školou, z ktorej berieme všetky deti. Keď prirátame súrodencov, ostáva nám len veľmi málo voľných miest. Tie priraďujeme tak, aby škola bola čo najviac heterogénna. Máme žiakov s Downovým syndrómom, deti s individuálnymi potrebami, deti, ktoré majú problémy doma. Minulý školský rok sme prijali 50 žiakov utečencov.

Bol o vašu školu taký veľký záujem už od jej vzniku?

Na začiatku sme zobrali tých, ktorí prišli. Začínali sme so 16 žiakmi. Medzi nimi bolo viacero veľmi dobrých žiakov, ktorí sami odišli z gymnázia, lebo na ňom išlo len o vedomosti. 

Ostatní neuspeli v tradičnom systéme. Dvaja prišli z psychiatrie. Bola to veľmi rôznorodá skupina. Po pol roku sme otvorili druhú triedu. A odvtedy sme už mali ročne štyri až päťkrát toľko prihlášok ako miest. 

Čím sa vaša škola odlišuje od tej tradičnej?

My dnes o vzdelávaní veľa vieme, ale školy aj tak nemeníme. Konáme proti zisteniam z oblasti výskumu mozgu či pedagogiky, lebo sme príliš ukotvení v starých modeloch: „Deti potrebujú tlak. Potrebujú známky. Neučia sa samy od seba.“ Preto je pre učiteľov nápomocné, keď sa od základov zmenia vzdelávacie modely, aby nemohli spadnúť späť do naučených spôsobov správania. My sme celodenná škola, vyučujeme 36 hodín týždenne. Z toho je len desať hodín určených na odovzdávanie vedomostí v štyroch základných predmetoch – nemčina, matematika, prírodné a spoločenské vedy a angličtina. Tzv. kancelárie pre učenie prebiehajú každý deň ráno dve hodiny. Žiaci si tu na základe dobrých študijných materiálov osvojujú učivo sami.

Učia sa v kanceláriách žiaci spoločne alebo ich delíte do tried podľa veku?

Žiaci aj tým, že sú z rôznych ročníkov, si môžu navzájom pomáhať. Môžu pracovať sami alebo v tíme. Učiteľ im môže pomôcť, ale najprv sa musí každý opýtať dvoch ďalších spolužiakov. Učiteľ sa zatiaľ môže venovať niekomu, kto to naozaj potrebuje. Študijné materiály sme vyrobili sami, už sa dajú aj kúpiť. Deti sú však rôzne, niektoré musia učivo častejšie opakovať, iné si vymýšľajú úlohy navyše. Učiteľ žiakov pozná a je na ňom vybrať im primerané úlohy. Obsah sa orientuje podľa tém centrálnych testov. 

Ako u vás prebieha hodnotenie?

Keď sa deti v určitej oblasti na to cítia, prihlásia sa na test alebo inú formu preukázania svojich vedomostí. Tým sa z celého systému odbúrava to: „Preboha, zajtra o desiatej je písomka z matematiky, dnes nebudem spať.“ V priebehu jedného roka musia deti splniť určité podmienky, ale nastavia si ich samy. Môžu sa tiež rozhodnúť, že sa dva týždne budú venovať iba nemčine. Pomáha aj to, že známky dávame až na konci deviatej triedy. Toto môžu urobiť všetky školy v Berlíne, ale väčšina to nerobí. Udržateľne sa učíme len vtedy, keď sa učíme sami pre seba. Nie pre známku alebo pre 10 eur.

Čo sa deje po zatvorení učiacej kancelárie? Ako prebieha zvyšok vyučovania?

Povedali sme si, že vytvoríme priestor pre projekty a každý štvrtok máme päť hodín projekt. Je určená hlavná téma a k nej si žiaci v tímoch vymýšľajú otázky. Máme dva až tri projekty za rok. Náš model postupne preberajú školy aj v iných krajinách cez iniciatívu Schule im Aufbruch. 

Aké projekty deti napríklad pripravujú?

Jednou z hlavných tém je voda. Jedna skupina chce vedieť, ako vyzerá zásobovanie Berlína vodou. Môžu si postaviť aj model alebo ísť navštíviť vodáreň. Alebo ísť mimo školy za expertmi. Druhý povie, že počul v televízii o virtuálnej vode a chcel by vedieť, čo to je. Skupina potom urobila prieskum u sto ľudí, čo je virtuálna voda. Potom pripravili informačný stánok. Tretia skupina sa venovala tomu, čo robí Nestlé v Brazílii, teda odkupovaniu pôdy a privatizácii vody. Na záver všetky skupiny prezentujú, čo zistili a na koniec trieda vie stokrát viac, ako keby sa nudne učili fakty o vode.

Aké ďalšie predmety sa na vašej škole vyučujú?

Dvakrát do týždňa máme dielne, ktoré zahŕňajú veľa rôznych aktivít. Ponúkať ich môžu nielen učitelia, ale aj mimoškolskí spolupracovníci, rodičia alebo žiaci sami. Žiaci si z nich vyberajú polročne a môže to byť joga, tanec, IT, divadlo, atď. Tam sa mieša celá škola. Aj vďaka tomu sa všetci poznajú a nemávame rivalitu medzi triedou A a B alebo medzi malými a veľkými.

Mnoho ľudí si myslí, že žiaci by bez rozvrhu nerobili vôbec nič. Ako vaši žiaci zvládajú organizovať si rozvrh a vyberať si z rôznych možností?

Každého sprevádza osobná kniha, do ktorej si musia zapísať každú hodinu. Stojí tam, čo musia za tri roky absolvovať. Sú tam všetky pravidlá. Týždenne majú dvojstránku, kde si zapíšu, čo robili a sami hodnotia, či pracovali na 100 % alebo či sa flákali. Majú si osvojiť, že učenie je ich vlastná záležitosť. Nájdu tam aj cieľ týždňa a napíšu si, za čo sú na seba za ten týždeň hrdí. Každý učiteľ má na starosti 13 žiakov, ktorých dve hodiny týždenne individuálne vedie. Tieto dve hodiny sú v piatok, ostatní si niečo chystajú alebo dorábajú a učitelia si po jednom volajú žiakov s ich osobnými knihami a pýtajú sa ich: „Ako sa máš? Potrebuješ s niečím pomôcť?“ Žiaci tak majú neustálu podporu a učitelia sa vždy usilujú nájsť riešenia. Niekedy rozoberajú aj osobné záležitosti.

Máte aj dva nezvyčajné predmety: zodpovednosť a výzva. V čom spočíva predmet zodpovednosť?

Zodpovednosť je o sociálnej aktivite pre starých ľudí alebo o aktivitách s deťmi zo sociálne slabého prostredia, alebo sa dá angažovať ekologicky. Teraz veľa pracujeme s utečencami. Každý môže robiť, čo chce. Všetky aktivity treba s deťmi reflektovať. Učitelia sú ich tútormi. Tri až štyrikrát ročne mávame reflexie, v ktorých žiaci môžu zdieľať aj svoje problémy. Na konci máme veľké podujatie, na ktoré pozývame aj rodičov, žiakov, budúcich žiakov a mimoškolských partnerov. V rámci dielní máme už päť rokov takýto projekt: chodievame do škôl v sociálne slabých štvrtiach a pomáhame prvákom pri vyučovaní. Miestni učitelia sú radi, že im niekto príde pomôcť, ich deti sa tešia a aj vďaka tomu robia pokroky. Naše deti spoznajú iné sociálne pomery.

A v čom spočíva predmet výzva?

Tento predmet majú 13 – 15-roční žiaci. Cieľom je, aby vyšli do života a sami sa organizovali. Najprv je polročná príprava, počas ktorej si žiaci v skupinách naplánujú konkrétnu výzvu – napríklad túru, splav či bicyklovanie. To sú tri najčastejšie spôsoby dopravy. Iní zas idú pracovať na biofarmu, čo je tiež veľká výzva, pretože musia vstávať už o štvrtej a starať sa o zvieratá. Nesmú prespávať doma. Každý má 5 eur na deň, teda dokopy 150 eur, a sú tri týždne mimo Berlína. To je ich rozpočet na všetko. Jeden stráži kasu. Dostane k tomu i malý prípravný kurz. Jeden je zasa zodpovedný za komunikáciu zvonku. 

Sprevádza ich niektorý učiteľ?

Z právnych dôvodov s nimi musí ísť niekto, kto je plnoletý. Teraz máme spoluprácu s viacerými vysokými školami a našich žiakov sprevádzajú budúci učitelia, sociálni pracovníci a vychovávatelia. Takáto osoba by sa ale mala čo najviac držať bokom.

Aký je význam týchto výletov?

Počas tých troch týždňov sa ukáže potenciál detí. Musia zvládať riziko. Za 5 eur si nemôžu dovoliť ani študentské ubytovanie, ani len campingové miesto. Niekedy musia niekomu zazvoniť a opýtať sa: „Dobrý deň, môžeme prespať u vás na záhrade? Môžeme vám s niečím pomôcť?“ Za ten čas nazbierajú toľko skúseností! 95 % ľudí im je veľmi nápomocných. Deti sa vrátia a hovoria: „Nikdy sme si nemysleli, akí milí ľudia sú.“ Deti si po návrate oveľa viac cenia to, čo majú. Chladničku, v ktorej sú potraviny. Sprchu. Posteľ. Naučia sa oceňovať to, čo považovali za samozrejmosť. Každý rok absolvujú tri týždne niekde inde. A vždy sa vrátia oveľa vyspelejší.

Ako to vnímajú rodičia?

Rodičom sa väčšinou páči všetko, čo na škole robíme. Ale keď má odísť ich vlastné dieťa, polovica dostane strach. Je to však školský predmet. Rodičia by im potom najradšej každý deň volali. Ale to sa u nás tiež nedá. Sú aj rodičia, ktorí vo vlastnej mladosti zažili podobné veci a potom s tým nemajú problém. 

Stáva sa, že im nevyjde, čo si naplánujú?

Učia sa aj neuspieť a vyrovnať sa s neúspechom. Stačí, aby mali defekt a už sa nedostanú tam, kde plánovali. Väčšinou nevedia, kde budú večer spať. Ale naučia sa, že vždy sa dá nájsť riešenie. Majú potom dôveru sami v seba a podnikavého ducha. Veľkou výzvou je spolupráca v skupine, ktorú tvorí 4 až 6 žiakov. Tam si nemôžu povedať: „Môžeš sa strčiť, ja idem domov!“ Musia spolu vedieť vyjsť. Väčšinou to zvládnu.

Mali ste aj zlé skúsenosti?

Málo. Máme približne jednu skupinu ročne, väčšinou chlapci, ktorí sa tak rozhádajú, že sa vrátia. Potom s nimi pracujeme a musia absolvovať výzvu tu na mieste. 

Aký režim majú u vás starší žiaci?

Na druhom stupni majú interkultúrnu skúsenosť: idú každý sám na tri mesiace do sociálneho alebo ekologického projektu v zahraničí. To môže byť Írsko, Peru, Nepál – napríklad obnovovanie škôl po zemetrasení. 

Vzdelávací systém je postavený na osvojovaní si vedomostí. Pripravujete deti aj na testy?

Keď v ôsmej triede bez prípravy zadáte test zo šiestej triedy, skoro všetci ho napíšu zle. Lebo sa učia len pre testy. Naši žiaci absolvujú centrálne berlínske testy v 10. triede, tam máme veľmi dobré výsledky. Sme dobrí aj preto, lebo žiaci nemajú strach. V testoch sa opakujú určité vzory. Keď ich žiak prekukne, a oni sú zvyknutí vedomosti prakticky využívať, tak to nie je ťažké.

Viete si predstaviť, že by všetky školy fungovali ako tá vaša?

Princípy sú prenosné: organizuj školu tak, aby sa mohli vytvárať vzťahy, zabezpeč, aby bol priestor pre projektové vyučovanie. 30 % učenia má byť mimo školy, v živote. A to môže mať rôzne podoby. Preč od známok po individuálnu spätnú väzbu, ktorá je nápomocná. Robíme aj vzdelávanie pre učiteľov. Toto vzdelávanie robia žiaci.

Kde vidíte najväčšie bariéry pre transformáciu školstva?

Prvou bariérou je, že všetci si prešli tradičnou školou. Tým majú v hlavách staré vzory o tom, ako má škola vyzerať. Komu napadne zodpovednosť alebo výzva ako predmet? Bariérou sú i riaditelia, ktorí nie sú vizionári a neodvážia sa. Bez riaditeľov sa nič nedá. Ale mnohí vidia, že ak zostaneme v našej starej štruktúre, nebudeme vedieť prejsť do nového sveta. Potrebujeme zmeniť 20 % škôl a potom sa spustí vlna. Tiež potrebujeme dostať na našu loď rodičov, ktorí by najradšej deti už v škôlke učili čínsky, aby obstáli vo svetovej konkurencii. V Nemecku máme prvé deti, ktoré dospeli k vyhoreniu! 

Jeden detský psychiater teraz napísal knihu Burnout-Kids o zvnútornenom tlaku na úspech. Musíme začať s tými, ktorí chcú zmenu a oni potom musia tak silno vyžarovať, že nadchnú aj ďalších. Nesmú mať strach z chýb a strach pustiť sa do neznámeho. 

Páči sa vám, čo sme vybrali z nášho časopisu? Staňte sa naším čitateľom.

100000 komentárov k článku: “Ak zostaneme v starej štruktúre, nebudeme vedieť prejsť do nového sveta”

Your comment