DOBRÁ ŠKOLA - mesačník
 
Vieme o všetkom Viac
Inšpirujte sa Viac Podporujeme Viac

Sloboda musí ísť ruka v ruke so zodpovednosťou

pridané 18.05.2017, autor Časopis DOBRÁ ŠKOLA pošli na vybrali.sme.sk

Pochádza zo Žiliny, vyštudoval Matematicko-fyzikálnu fakultu na Univerzite Komenského v Bratislave, kde potom aj nejaký čas pôsobil v rámci doktorandského štúdia. Ján Žabka je učiteľom matematiky na 1. súkromnom gymnáziu v Bratislave, je autorom učebníc a pracovných zošitov pre 5. až 9. ročník a je známy aj ako matematický bloger. Žabčo, ako ho študenti familiárne volajú, je i zanieteným hráčom squashu, turistom a príležitostným bežcom. O konštruktivistickom prístupe vo výučbe matematiky, a teda i o Hejného metóde, maturite z matematiky a o slovných hodnoteniach, ktorých za svoju učiteľskú prax napísal okolo päťtisíc, sa s ním rozprávala Martina Sondej Hosťovecká.

Prešla matematika nejakými zásadnými zmenami, odkedy si začal učiť?

Keď som pred dvadsiatimi rokmi začínal, tak bolo veľa učiteľov, ktorí sa sťažovali, že osnovy sú prehustené. Chceli sa žiakom viac venovať – hrať sa s nimi motivačné hry, objavovať vzťahy, aj precvičovať úlohy, ale museli odučiť priveľa učiva. Po revolúcii na Slovensku začínali i rôzne testovania – slovenské i medzinárodné, no a v nich sa ukazovalo, že učitelia matematiky majú pravdu v tom, že mnohé veci nedokážu všetky deti naučiť. Napríklad lomené výrazy: dvaja – traja najšikovnejší žiaci z triedy to vedia a zvyšní nie. Silnelo volanie po tom, že treba ubrať učiva.

Pociťovali toto nejako aj žiaci?

Mnohí žiaci si z môjho pohľadu budovali negatívny vzťah k matematike. Všetko teda iniciovalo kurikulárnu zmenu, ktorá sa začala diať ešte pred Mikolajom, v podstate za Fronca. Vtedy bola väčšina matematikárov náchylná k tomu vyškrtať niektoré učivá. Vyškrtnúť znamená, že sa nemusia povinne prebrať so všetkými žiakmi, neznamená to ale zákaz preberať toto učivo. Žiaľ, niektorí učitelia preberajú len to, čo je napísané, nič viac a nič menej. V skutočnosti získal každý učiteľ viac slobody a zodpovednosti v naplánovaní
učiva.

Ty lomené výrazy preberáš?

U nás na škole ich stále berieme, lebo máme šikovných žiakov. Ale je nezmysel, aby napríklad v triede, kde je 20 detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, preberali takéto ťažké učivá. S nimi by som sa radšej pozrel napríklad na percentá, úroky a diagramy, aby boli lepšie pripravení na komplikovaný svet okolo nás.

Znamená to, že učiteľom ostala voľná ruka na to, čo preberať?

Cieľom bolo, aby mali šancu aj tí učitelia, ktorí chcú preberať učivo so žiakmi tak, že ho budú žiaci sami objavovať. Alebo i tí, ktorí učia šikovné deti a chcú sa s nimi dostať ďalej – chcú ich pripraviť napríklad na olympiádu. Takže šikovní žiaci by mali napredovať a slabší by sa mohli učiť pre nich zmysluplnejšie veci. Štát by určoval iba povinné minimum pre všetkých.

A máš pocit, že ubrať učivo výučbe matematiky pomohlo?

Nepomohlo. A platí to aj pre strednú školu. Tam sa nastavilo minimum, ktoré sa má prebrať u nematurantov. No nevysvetlilo sa učiteľom, že doteraz boli dané osnovy a mali preberať všetko, čo v nich je, a so všetkými žiakmi. Očakávalo sa od nich, že to budú študenti ako-tak vedieť, lebo je jasné, že to-ktoré učivo nedokážeme naučiť všetkých. Teraz je predpísané minimum, ktoré by mali všetci ovládať, a učitelia si to môžu rozšíriť alebo prehĺbiť, ako uznajú za vhodné. No a túto zmenu mnoho učiteľov nezaznamenalo, lebo im ju nikto netlmočil, metodické centrá nerobili školenia, ministerstvo im to poriadne nevysvetlilo. Preto len zoškrtanie učiva ani pomôcť nemohlo.

Ale ty si sa snažil robiť osvetu.

Ako spoluautor učebníc pre ZŠ som chodil na rôzne konferencie, rovnako ako Zbyněk Kubáček – autor učebníc pre SŠ. Stále sme vysvetľovali: Učebnice sú iba to minimálne učivo! Ak chcete, môžete si ho rozširovať a prispôsobovať pre svojich žiakov. Reforma nám dala viac slobody a viac času to preberať. Ministerstvo málo zdôraznilo, že Kubáčkove učebnice sú pre tých, ktorí nejdú maturovať z matematiky. Na maturitu treba pripravovať podľa cieľových požiadaviek, čo je úplne iný dokument.

Neublížilo toto v konečnom dôsledku šikovnému žiakovi?

Najväčší problém nie je Mikolajova reforma. Sú dva zásadne odlišné prístupy k výučbe matematiky. Ten jeden je taký, s ktorým sa stretla asi väčšina detí a funguje asi takto: učiteľ príde do triedy, vysvetlí nové učivo, vypočíta tri – štyri vzorové príklady na tabuľu, vyvolá dvoch – troch žiakov, aby vypočítali ďalšie príklady a ide sa ďalej. Tento spôsob učenia matematiky neučí to, čo má matematika robiť, a to je rozvoj logického myslenia. Tento – transmisívny – prístup učí, že matematika je súbor poznatkov, pravidiel, postupov, ktoré sa majú deti naučiť, k tomu aj nejaké algoritmy a vzorové príklady.

A ten druhý spôsob?

Je konštruktivistický. Často spomínaná Hejného metóda, to je jeden veľmi dobre pripravený konkrétny model konštruktivistického vyučovania. Konštruktivistické vyučovanie vyzerá zjednodušene asi takto: učiteľ zadá žiakom problém alebo ideálne žiaci prídu sami s problémom. Pri skúmaní a objavovaní s pomocou učiteľa žiaci objavia veľa vzťahov a súvislostí. Na ďalšej hodine sa žiaci môžu rozdeliť do skupín, prediskutujú si svoje objavy, dostanú ďalšie úlohy z danej témy. Riešia v skupinách, dohadujú sa a na ďalšej hodine tie úlohy prezentujú. Učiteľ môže prísť aj s náročnejšou úlohou a zrazu prejde šesť vyučovacích hodín, na ktorých stále preberá to isté učivo, ale preberá ho tak, že žiaci veľkú časť z neho objavili sami, vedeli ho aplikovať a popritom si vyskúšali napríklad prácu v tímoch.

Konštruktivisticky sa teda dá vyučovať a nemusí to byť Hejného metóda?

Sú aj iné modely. Pointou je, že si žiaci sami skúšajú, čo je to matematika – máš nejaký matematický problém, netušíš, ako sa rieši a čo s ním máš robiť, skúšaš rôzne postupy, premýšľaš a vyhodnocuješ, snažíš sa sám prepájať veci.

Môžu si toto dovoliť len učitelia, ktorí učia šikovných žiakov?

Nie. V skutočnosti je problémom vo vyučovaní matematiky rozpor medzi transmisívnymi a konštruktivistickými učiteľmi. Tí konštruktivistickí volajú po tom, aby mali viac času na učivo, lebo chcú, aby ho žiaci objavovali. A Hejného metóda je výbornou pomôckou, ako postupovať na hodine konštruktivisticky. A dá sa aplikovať aj na druhom, aj treťom stupni. Už som dokonca počul odozvu, že na druhý stupeň netreba Hejného učebnice, lebo Žabkove sú písané konštruktivistickou metódou. To ma potešilo, bola to veľká pochvala, ale Hejného modely sú, samozrejme, iné ako moje učebnice. Učitelia, ktorí používajú transmisívnu metódu, stihnú prebrať veľa učiva. Preto často protestujú proti „škrtaniu“ učiva. Transmisívny spôsob ale v žiakoch nemusí zanechať trvalé poznatky. Samozrejme, konštruktivisticky sa nedá postupovať každú sekundu. Občas sa priblížia nejaké termíny a žiaci už nestihnú všetko objaviť. Matematiku, ktorá sa budovala tisícročia, nemôže celú nanovo objaviť každý jeden žiak. Často ide o rozumný kompromis: toto vás nechám „vymyslieť“ samých, toto vám teraz už len vysvetlím, toto budeme robiť spoločne, na toto vám dám pracovné listy v angličtine… – tých metód je veľa.

Takže aj ty občas cítiš tlak zvonka.

Ja som si ten tlak zvnútornil, lebo nechcem preberať v sexte učivo, ktoré je v kvinte, pretože aj v sexte toho zaujímavého dosť, čo môžu študenti na matematike objavovať. Keď sa z toho stane len moje rozprávanie, tak vtedy je z toho prednášanie, ktoré študenti nemajú radi, lebo si to môžu pozrieť na youtube. Učiteľ je podľa mňa nenahraditeľný práve osobným kontaktom. Žiadna Khanova akadémia ho nezastúpi. Khan academy je perfektná pre tých, ktorí chýbali, aby si efektívne vedeli pozrieť nejaké učivo Ale úplne tu chýba objavovacia fáza. Khanovu akadémiu preto odporúčam v rámci opakovania. Je to typická dobrá ukážka transmisívneho vyučovania.

Vyhovuje konštruktivistický prístup všetkým žiakom alebo len tým, ktorí majú matematiku radi?

Vyhovuje, len treba zvoliť správne otázky a ich obťažnosť. A od toho je práve učiteľ. Rozdiel je totiž najmä v tom, či odpovedáš viac na otázky prečo? alebo na otázky ako? Ako sa násobia zlomky? Toto s tým, toto s tým – vysvetlenie trvá tak 10 sekúnd. Ale prečo sa tie zlomky takto násobia, na to nevie odpovedať 80 % ľudí. Prečo platí Pytagorova veta? Prečo platí Euklidova veta? Prečo sa zlomky násobia tak, ako sa násobia? To je úplne iná úroveň poznatku. Keď učiteľ matematiky vie odpovedať na ako a aj prečo, tak vtedy učivu rozumie dostatočne na to, aby bol pripravený odpovedať na otázky žiakov. Aj mňa otázka prečo? udržiava v akomsi matematickom strehu, premýšľam nad vzťahmi v matematike, na ktoré som pozabudol.

Prečo si učiteľ ako ty myslí, že maturita z matematiky nemá byť povinná?

Pozrime sa na to komplexne: čo vlastne chceme od študenta gymnázia? Nenamietam, že zostane povinná slovenčina, bude povinný i nejaký cudzí jazyk, pretože každý absolvent gymnázia by mal ovládať aspoň jeden cudzí jazyk, a môže byť povinný aj prírodovedný predmet, a bude to spravodlivé. To sú už tri predmety, ktoré si študent vybrať musí. Ale potom by to chcelo päťpredmetovú maturitu, lebo človek sa potrebuje vyprofilovať – možno študent potrebuje k budúcemu štúdiu dejepis a náuku o spoločnosti alebo chce ísť študovať medicínu a potrebuje biológiu a chémiu, alebo chce maturovať z ďalších cudzích jazykov. Momentálne máme na gymnáziu štyri povinné maturitné predmety a z nich sú už aj tak dva povinné. V momente, keď príde tretí povinný predmet, zostáva jeden jediný, ktorý si študent vyberie. A to je veľmi malá flexibilita. Nepáčia sa mi ani argumenty, že povinná maturita z matematiky zlepší úroveň jej vyučovania. Podľa mňa to naopak úroveň vyučovania matematiky zhorší. Pretože, ak má učiteľ na maturitu pripravovať z 25 študentov pätnástich, ktorí chcú, a tí zvyšní majú nematuritnú matematiku s iným učiteľom, tak sa aj s tými pätnástimi pracuje omnoho lepšie a aj s tými, ktorí maturovať nejdú. Keby sa za súčasného stavu zaviedla povinná maturita z matematiky a ak by nebola dvojúrovňová, čo by nebola, lebo štát sa už vyjadril, že to je drahý model, tak by klesla úroveň maturitnej matematiky. Lebo žiadny minister si nezoberie na svoje plecia, že nezmaturuje 40 % populácie. Učiť matematiku dobre sa dá, aj keď z nej nie je povinná maturita. Navyše, ako k tomu prídu napríklad dejepisári? Dejepis sa v kontexte posledných spoločenských udalostí javí ako veľmi dôležitý predmet. A ďalšie predmety takisto.

Slovné hodnotenia – dá sa zhrnúť polročné pôsobenie žiaka do dvoch riadkov?

Rád by som povedal, že podľa mňa je chyba, ak si ktokoľvek myslí, že existuje systém, ktorý bude vyhovovať všetkým školám od výberových škôl až po tie, kde sa trápia so základnými vecami. Myslím si, že heslom by malo byť „sloboda do škôl spolu so zodpovednosťou“. Ak budú školy, ktoré sa rozhodnú, že na prvom stupni budú mať len slovné hodnotenia, tak nech to tak majú, a na druhom stupni môžu mať pokojne známky. Ak sú školy, ktoré nemajú kapacity na to, aby písali slovné hodnotenia, nemajú psychológa, ktorý by im s tým pomohol, nech také školy sú. Ak ale tú energiu, ktorú ušetria písaním slovných hodnotení, investujú do žiakov inak. Nech je to pestré: iba známky, známky i slovné hodnotenia alebo len slovné hodnotenia na dva riadky, alebo aj na pol strany. Školstvu jednoducho chýba pestrosť. Mne slovné hodnotenia v matematike spolu so známkou vyhovujú, sú štrukturované. V danom ročníku bolo dôležité toto, a to i vyhodnotím, ale samozrejme individuálne. Skutočne ťažké je pre mňa písať slovné hodnotenia správania. Chýbajú mi tam záchytné body, ak nedošlo u žiaka k výraznej zmene v správaní. Vnímam to však ako priestor pre svoj osobný rast. Spolu s kolegami sa o žiakoch rozprávame a aj vďaka tomu sa o žiakoch ako triedny učiteľ viac dozviem a slovné hodnotenie viem napísať. A viem o tom dieťati viac ako predtým – na to tu predsa som. n

 

 

Páči sa vám, čo sme vybrali z nášho časopisu? Staňte sa naším čitateľom.

100000 komentárov k článku: “Sloboda musí ísť ruka v ruke so zodpovednosťou”

Your comment