DOBRÁ ŠKOLA - mesačník
 
Vieme o všetkom Viac
Inšpirujte sa Viac Podporujeme Viac

Kedy, ak nie 1711?

pridané 09.01.2015, autor Časopis DOBRÁ ŠKOLA pošli na vybrali.sme.sk

Ako zvládnuť celoškolský projekt, prežiť ho a nezblázniť sa.

 

Všetko sa začalo pred rokom obyčajnou hodinou angličtiny. Na jednoduchú otázku, čo oslavujeme 17. novembra, naši 18-roční maturanti odpovedali mlčaním. Po niekoľkých doplňujúcich otázkach sa zo zadného radu váhavo ozval Robo: „Komunisti?“

Bolo nám hneď jasné, že toto zásadné obdobie našich dejín študentom vôbec nič nehovorí. A tak sme sa tento rok namiesto tradičného športového Dňa študentstva rozhodli vziať decká do Divadla P. O. Hviezdoslava na predstavenie Doktor Macbeth, v ktorom je vynikajúco vystihnuté prevracanie kabátov počas revolúcie. Budú tomu ale naši študenti rozumieť?

Nie, nebudú. Musíme ich na to najskôr pripraviť. A tak vznikol náš celoškolský projekt.

Efekt snehovej gule

Každá trieda takmer tri mesiace pracovala na téme z obdobia socializmu a revolúcie. Témy sme sa snažili čo najviac našiť na záujmy každej triedy aj jej koordinátora (niektorého z našich ochotných kolegov), aby to všetkých zúčastnených bavilo: architektúra a výtvarné dotváranie socialistických budov pre menších; šport pre triedu, kde ich futbal zaujíma viac ako fyzika; hudba tam, kde je koordinátor koncertný fanúšik; film pre umelecky založené triedy a osudy disidentov pre starších, ktorých rodičia sa priamo zúčastnili protestov.

Aby sme študentov zaujali hneď od začiatku, rozhodli sme sa pre moment prekvapenia a trochu tajomstva. 10. septembra školský rozhlas vyhlásil: „Kedy, ak nie teraz? Kto, ak nie my?“ Otvorili sa dvere a každá trieda dostala obálku so zadaním, materiálmi a formou výstupu. Keďže sme chceli rozmanitosť, zadali sme výstupy papierové (koláže, plagáty, klasické výtvarné techniky, komiksy, facebookové profily významných osobností) aj audiovizuálne (videokoláže a videorozhovory).

Z pomerne skromného zámeru zoznámiť študentov so základnými okolnosťami Nežnej revolúcie sa zrazu stal rozsiahly projekt, do ktorého bola zapojená celá škola od prímy až po oktávu. Niektorí kolegovia nás spočiatku sledovali s pobavením nad naším idealizmom, no chápali našu motiváciu a ochotne nám pomáhali.

Dni D

Zavŕšením projektu bola dvojdňová udalosť – najskôr komentovaná výstava v priestoroch školy a potom slávnostný deň v Divadle P. O. Hviezdoslava, ktoré nám na mieru ušilo program a poskytlo priestor.

Mnohé triedy nás veľmi príjemne prekvapili nielen kvalitou svojich výstupov, ale aj tým, ako zodpovedne svoju prácu predstavili spolužiakom. Vďaka tomu, že študentom prezentovali študenti, boli oveľa pozornejší a sústredenejší, ako sme očakávali.
 
Na ďalší deň nás čakal galaprogram a slávnostná premiéra študentských videí. Práve pri rozhovoroch s pamätníkmi pri ich príprave sa študenti najviac naučili. Historické témy zrazu ožili a nadobudli úplne iný význam, keď pán režisér Eduard Grečner rozprával o tom, ako mal zakázané tvoriť, pani Zuzana Mistríková o tom, aké bolo viesť revolúciu bez mobilov alebo Edova mama o úžasnej atmosfére pri slávnom pochode do Hainburgu.

Videorozhovory našich študentov si môžete pozrieť na stránke našej školy.

Možno máte pocit, že vaši študenti by podobný projekt nezvládli. Musíme priznať, že aj my sme od začiatku mali mnoho obáv. Ako sme si s nimi poradili?

 

Problém číslo 1: Budú študenti ochotní (spolu)pracovať?

Obávali sme sa, že nebudeme vedieť motivovať žiakov pracovať na neklasifikovanej školskej akcii, keď majú plno práce so školou samotnou. Ukázalo sa však, že opak bol pravdou.

Deti boli postavené do pozície pýtajúcich sa a svojím spôsobom aj do pozície učiteľov svojich rovesníkov, čo sa ukázalo ako účinný model zmysluplného zážitkového učenia o vážnej téme.
Nie každý študent bol ochotný zapojiť sa do práce, takmer v každej triede sa preto vyprofilovali vedúce osobnosti, ktoré sa snažili dotiahnuť projekt do prezentovateľnej podoby. Je dôležité si to všimnúť a zdôrazniť, že iba ak je človek ochotný pracovať, môže sa niekam posunúť a niečo zmeniť.

Problém číslo 2: Ako zabránime bojkotu projektu?

Pomohlo nám, že pani zástupkyňa projekt formálne zastrešila ako blokovú výučbu a zaradila ho do plánu práce školy. Taktiež sme si dali pozor, aby sme s kolegami vystupovali pred študentmi jednotne. Hoci sme ich nemohli prinútiť pracovať známkami, jasne sme im vysvetlili, že budú musieť projekt prezentovať, aj keď bude slabý. A keďže žiaden tínedžer nechce vyzerať hlúpo pred rovesníkmi, bola to dobrá motivácia. Pomohla nám aj prirodzená rivalita medzi triedami.

Problém číslo 3: Ako vymyslieť zvládnuteľné témy?

Kto pýta málo, dostane málo. Študenti nám ukázali, že zvládnu reálne viac, ako si myslíme, no treba im v tom pomôcť. Postupne sa začali osmeľovať, pýtať sa rodičov, známych, navštevovať inštitúcie, knižnice, ambasády, archívy, telefonovali a hľadali.

Pri vymýšľaní témy je dobré myslieť na to, aby študenti mali viac možností výberu. Vyplatilo sa to najmä v prípadoch, keď mali niektoré triedy problém nájsť materiál či niekoho, kto by im vedel odpovedať na ich otázky.

Problém číslo 4: Ako vyriešiť, že deti nevedia o téme vôbec nič?

Stačí pre koordinátorov pripraviť k téme jednu-dve vyučovacie hodiny, ktoré absolvuje každá trieda v úvode projektu. My sme pripravili aj slovníček pojmov, ktoré už dnešný stredoškolák neovláda, so slovami ako iskrička, zväzák, tuzex alebo bony.

Problém číslo 5: Ako vytvoriť zadanie témy?

Malo by mať jasnú štruktúru, obsahovať formu a rozsah konečného výstupu. Téma je spoločná pre celú triedu, podtémy sú prispôsobené počtu žiakov v skupinách. Organizácia práce a rozdelenie do skupín je na každom koordinátorovi. Nižšie medzi obrázkami nájdete príklad jedného z našich zadaní na tému hudba.

Problém číslo 6: Ako si poradiť s triedami, kde to ide ťažko?

Všetci to poznáme. Sú triedy, kde žiaci pracujú samostatne a rovno sa pustia do práce. Inde je potrebné, aby koordinátor rozdelil úlohy, trošku ich postrčil a pravidelne ich prácu kontroloval. Netreba sa nechať demotivovať. Nie všetko vieme ovplyvniť. Mali sme koordinátorov, ktorí mali dve triedy s diametrálne odlišnou kvalitou práce, no i u tých slabších sa to nakoniec ukázalo byť dobrou lekciou, keďže sami vycítili rozdiel.

Problém číslo 7: Ako oceniť študentov?

Peňazí zrejme nemáte v škole nazvyš, symbolická drobnosť stačí. Oveľa viac sme sa zamerali na to, aby sme pomohli študentom uvedomiť si, čo sa naučili a čo im projekt dal. V spätnej väzbe často zdôrazňovali, že sa vďaka projektom v triedach upevnili vzťahy a tímová spolupráca.

Problém číslo 8: Ako sa nezblázniť?

Doprajte si dosť času. Inštalácia projektov bude trvať dlhšie, ako predpokladáte, nie každý dodrží termín, niektoré projekty bude treba prepracovať. Počítajte s tým, že vás projekt oberie o čas viac ako ostatných, lebo po jeho skončení vás namiesto oddychu čaká veľa odložených povinností a neopravených písomiek.



Hoci človek veľakrát pochybuje o tom, či by svoj voľný čas nevedel využiť aj inak, keď vidí, ako to deti mení a ako sa učia nielen o téme, ale najmä preberať za seba zodpovednosť, uvedomuje si, že to za to úsilie stojí.

Ak by vás zaujímali detailnejšie informácie o tomto projekte, autorky sa rady podelia o svoje skúsenosti.



Nataša BURCINOVÁ, Jana PASTORKOVÁ
Gymnázium F. G. Lorcu, Bratislava

Kontakty na autorky máme v redakcii, píšte na redakcia(zavináč)časopisdobraskola.sk.

Páči sa vám, čo sme vybrali z nášho časopisu? Staňte sa naším čitateľom.

100000 komentárov k článku: “Kedy, ak nie 1711? ”

Your comment