DOBRÁ ŠKOLA - mesačník
 
Vieme o všetkom Viac
Inšpirujte sa Viac Podporujeme Viac

Takto sme spomínali na Nežnú

pridané 27.11.2014, autor Časopis DOBRÁ ŠKOLA pošli na vybrali.sme.sk

Keď som v utorok 18. novembra, po dni voľna, vykročil na našu chodbu s pripnutou trikolórou, dostal som otázku zjavne smerujúcu k mojej ozdobe: „Pán učiteľ, boli ste na stužkovej?“
Udivene som na nich pozrel a povedal: „Všimnite si farbu stužky.“
Vtom zaznelo: „Ahá! Deň narcisov.“

Bolo jasné, že niečo treba urobiť. S kolegami sme si dali krátky brífing, k trikolóre pribudli retro dni a vzniklo interaktívne vyučovanie s názvom Deň boja za slobodu a demokraciu.

Retro učitelia

Paradoxne sa to v stredu začalo nedemokraticky – rozkazom cez školský rozhlas. Žiaci dostali za úlohu vyhľadať heslá, slogany a nápisy, ktoré zaznievali počas Nežnej. Ako? No predsa spýtať sa rodičov, starých rodičov, známych a preskúmať internet. A veru to nenechali na náhodu. K úlohe pristupovali zodpovedne, tvorivo. Získané informácie mali na ďalší deň pretaviť do výroby autentických plagátov a vytvoriť plagátovú uličku.

Štvrtok sa niesol v znamení učiteľského retro dňa. Samozrejme, na báze dobrovoľnosti. Kto má, nech prinesie oblečenie, doplnky, predmety z doby nedávnej – a veru sa aj našli. Po škole sa opäť prechádzali materiály ako krepsilon, dederon, krimplen, štrikované, háčkované  či vyšívané doplnky, silonky, kožušina, klipsne, zlato, céčka, štucne, potítka, vinylové LP Modern Talking, preukazy ROH, plynová maska, zväzácke outfity, budajka i moja hračkárska Tatra 138. Kolegova uniforma majora československej armády, zelené stokoruny či krásna baranica pani učiteľky na hodinách pútali veľkú pozornosť.

A veru, deti boli veľmi zvedavé, no to ešte nevedeli, že ich čaká aj retro totalitná prestávka. Zaznelo hlásenie: Tá a tá trieda sa musí prechádzať iba tam a tam, v triede smú byť iba týždenníci. Pani učiteľky mali vzbudzovať prísnosť a nekompromisnosť (samozrejme, naoko). A tak tu bola opätovne téma na diskusiu. Prečo do dvojíc? Nevytŕčať z radu? Zaradiť sa? A prečo sme sa museli prechádzať do kola?

Ich tváre boli i napriek tomu usmiate a všimli sme si, že na prestávke chýbali mobily. Žeby ich nevedeli používať pri chôdzi?

Posledné dve hodiny patrili výrobe plagátov. Musím sa priznať, že sme neočakávali také skvelé práce a príjemné bolo aj zistenie, že deti rozumeli tomu, čo tvorili. Na našej chodbe sa objavili známe heslá, ako: Nie sme ako oni, To je ono, Máme holé ruce! Vtedajší účastníci demonštrácií a mítingov by si ich pokojne mohli požičať.

Satisfakciou bol komentár k mojej budajke: „Pán učiteľ, vieme, ako sa tá čiapka volá a aj prečo sa tak volá.“ Skvelý pocit.

Legendárne piesne a kľúče

V piatok boli v retrooblečení na rade žiaci. Musím skonštatovať, že ich kostýmy boli autentické a fantastické.

V telocvični sme si pripravili pre deti krátky program. Cestou na podujatie som zbadal piatakov, nechápavo som sa snažil zaradiť medzi nich aj mamičku oblečenú v štýle osemdesiatych rokov. Intenzívne som rozmýšľal, z ktorej triedy je tá „žiačka“.

Náš program otvorilo Krylove „bratříčku“. Vážnosť akcie podporila aj videoukážka a krátke vysvetlenie udalostí, ktoré predchádzali Novembru.

Veľký úspech mala spartakiádna zostava nášho telocvikára so žiakmi v červených trenírkach a bielych ponožkách. Dobová MP3 – walkman za opaskom predcvičujúceho vzbudzovala úctu aj obavy, či vydrží.

Deti neveriacky pozerali na pionierske rovnošaty kolegov skladajúcich sľub a malá iskrička si svoju modrú veľmi obľúbila. Príhovor pani riaditeľky sme porovnávali s príhovorom súdruha Husáka z dobového zjazdu (ešteže máme Youtube).

Vo finále vzali siedmaci zodpovednosť do svojich rúk. Postavili sa pred obecenstvo a začali spievať prvé tóny piesne Sľúbili sme si lásku. Najprv trochu nesmelo, no v refréne sa pridali všetci a potom to už išlo. Pieseň sa intenzívne ozývala od stredy spoza dverí tried, kde práve bola hudobná výchova. Bolo to poznať. Spievali sme dôstojne, s citom, porozumením a symbolom víťazstva V nad hlavami.

A čo bolo na záver? Predsa kľúče.

Chcem sa poďakovať kolegom a najmä žiakom za to, že spomienku na Nežnú brali vážne a zároveň s ľahkosťou, zodpovedne, iniciatívne. Dokázali naplno pretaviť myšlienku do skvelej akcie, z ktorej sme mali všetci dobrý pocit.

Ak ho chcete zdieľať s nami, pozrite si nás krátky videoklip alebo náš facebook.

Ján MAKOVNÍK
Základná škola J. A. Komenského, Komárno

Páči sa vám, čo sme vybrali z nášho časopisu? Staňte sa naším čitateľom.

100000 komentárov k článku: “Takto sme spomínali na Nežnú”

Your comment