DOBRÁ ŠKOLA - mesačník
 
Vieme o všetkom Viac
Inšpirujte sa Viac Podporujeme Viac
DOBRÁ ŠKOLA - mesačník

Moja revolúcia (novembrový editoriál)

pridané 27.10.2014, autor Časopis DOBRÁ ŠKOLA pošli na vybrali.sme.sk

V piatok 17. novembra 1989 sme ako každý večer zapli televízor a pozreli si Televízne noviny. Informácie o udalostiach na Národní třídě v Prahe boli len kusé a skreslené, bolo však zrejmé, že sa stalo niečo vážne. Ihneď som prepol na rakúsku televíziu (výhoda Bratislavy) a naladil Slobodnú Európu. Počas soboty sa rozšírila správa o údajnej smrti Martina Šmída, čo piatkovým udalostiam dodalo ešte väčšiu váhu.

V nedeľu doobeda mi zavolal Martin Mojžiš, že sa deje niečo vážne a že poobede bude stretnutie na Malej scéne. Ak chcem, nech prídem. Priznám sa, že som váhal. Malá scéna je rovno pod oknami ministerstva vnútra. Bolo jasné, že režim musí o stretnutí vedieť a nedalo sa vylúčiť, že polícia jeho účastníkov zadrží. Bol som vtedy gymnaziálnym učiteľom a pri tejto profesii bola tolerancia podobných protištátnych aktivít nulová. Nakoniec som na akciu išiel, no celý čas som sedel ako na ihlách. Herci referovali o dianí v Prahe a o vzniku Občanského fóra. Neveril som vlastným ušiam. Asi po hodine som s búšiacim srdcom vyšiel na ulicu. Pred divadlom neboli žiadne policajné autá, žiadni uniformovaní ani tajní policajti. V tej chvíli som nadobudol presvedčenie, že režim sa zosypal. Nijako inak sa ten „nezásah“ totiž nedal vysvetliť.

V pondelok som sa po vyučovaní ponáhľal do neďalekej Umeleckej besedy. Milan Kňažko, Ján Budaj a ďalší revolucionári tam práve zakladali Verejnosť proti násiliu. O niekoľko dní vzniklo Učiteľské fórum a v improvizovaných priestoroch na Jesenského ulici sme množili letáky a spisovali požiadavky. Neskôr som sa ako člen delegácie UF zúčastnil na rokovaní s ministrom školstva Kilárom. Bol nervózny, zmätený, zjavne mu nedochádzalo, čo sa deje. Keď sa začalo uvažovať o prechodnej úradníckej vláde, sadli sme s Ladislavom Kováčom v noci do auta a išli do Koordinačného centra VPN nahlásiť v mene UF vhodného kandidáta na ministra školstva. O pár dní však už bolo všetko inak a prvým porevolučným ministrom školstva sa nakoniec stal sám profesor Kováč.

Zakrátko ma prizval do svojho tímu. Pustili sme sa do budovania moderného a slobodného školstva. Chápali sme, že je to beh na dlhú trať a že to potrvá aspoň 5 – 10 rokov. Ako to bude všetko naozaj, nikto z nás vtedy netušil.

Vladimír BURJAN

Páči sa vám, čo sme vybrali z nášho časopisu? Staňte sa naším čitateľom.

100000 komentárov k článku: “Moja revolúcia (novembrový editoriál)”

Your comment