DOBRÁ ŠKOLA - mesačník
 
Vieme o všetkom Viac
Inšpirujte sa Viac Podporujeme Viac

Bez kŕmenia ešte žiadne prasa nepribralo

pridané 14.10.2014, autor Časopis DOBRÁ ŠKOLA pošli na vybrali.sme.sk

Ja viem, že porovnávať žiaka s prasaťom je trošku nechutné. Ale keď ľudia z rezortu školstva nerozumejú odbornému jazyku, nádejam sa, že plytší jazyk by pomôcť mohol.

Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport vzal na vedomie Vecný a časový plán opatrení na zlepšenie výsledkov žiakov v medzinárodnom meraní OECD – štúdia PISA. A aby sme vedeli, čo nás čaká, padol aj komentár k tomuto plánu: rezort školstva za jedno z kľúčových opatrení na zlepšenie výsledkov žiakov v PISA považuje systém objektívne merateľnej kvality škôl.

Vážime podvyživené prasa

Meranie kvality škôl je nespochybniteľne dobrá vec. Ale skutočne pomôže meranie zvyšovať gramotnosť? Budeme testovať žiakov, budeme testovať školy a naši žiaci sa vďaka tomu stanú majstrami v čitateľskej, matematickej aj prírodovednej gramotnosti? Tento návrh inými slovami hovorí: budeme vážiť prasa dovtedy, kým nepriberie! Samozrejme bez toho, aby sme ho začali kŕmiť výdatnejšou stravou.

Úlohou testov ale nie je vzdelávať, rovnako ako úlohou váženia nie je prinútiť prasa pribrať. Úlohou testov je vyhodnocovať, ktorá vzdelávacia metóda – krmivo je najúčinnejšie. A o krmive v pláne ŠPÚ nie je relevantná zmienka.   

Ak uveríme, že vážením bez kŕmenia sa priberá, lepšej čitateľskej, matematickej ani prírodovednej gramotnosti našich žiakov sa nedočkáme.  

Vážené ministerstvo školstva, vážený ŠPÚ, vážené MPC, vážený NÚCEM a ostatní, nevážme prasa skôr, ako ho začneme kŕmiť, inak zistíme iba to, čo už dávno vieme – že naše prasa je podvyživené! Ale prečo nepriberá ani z čoho by pribrať mohlo, sa nedozvieme.

Odporúčané krmivo

Pozrime sa na to, prečo naši žiaci ani za ten svet nepriberajú v čitateľskej gramotnosti: 

1. Školy zakazujú žiakom čítať. Teda smú si čítať, ale iba cez prestávky alebo po vyučovaní. Od nepokojného žiaka naša škola očakáva, že sa naučí sústredene sedieť, čítať, premýšľať aj hovoriť o svojich myšlienkach, ktoré má pri čítaní knihy, doma. Toto očakávanie je hodné autorov fantasy literatúry. Inými slovami, problém je v tom, že na našich školách sa nečíta. A pozor, čítanie úryvku a jednoduchého zadania z učebnice nie je čítaním.

Aké tu treba krmivo? Vytvoriť na vyučovaní pravidelný a dostatočný priestor na čítanie z domu prinesenej knihy.
 
2. Žiaci sa o prečítanom nerozprávajú. Nuž, ťažko sa môžu, keď sa v škole nečíta.

Krmivo: vytvoriť vo vyučovaní čas na čítanie a rozhovory o prečítanom.

3. Žiakom nikto nečíta. Jeden z najúčinnejších prostriedkov na rozvoj chápania textu a rozvoj slovnej zásoby je počúvať nahlas čítaný text. Žiak totiž takto dokáže porozumieť podstatne náročnejšiemu textu ako tomu, ktorý si sám prečíta. Ale kto už len má čas čítať žiakom na druhom stupni či na strednej škole?

Krmivo: učitelia budú často žiakom čítať nahlas náročnejšie texty ako sami zvládnu.

4. Učitelia netušia ako čitateľské stratégie pre porozumenie textu učiť. Netušia, ako viesť žiakov tak, aby si počas čítania textu sami kládli otázky, aby predvídali, čo v texte bude nasledovať, aby si vopred zhrnuli, čo o téme, o ktorej idú čítať, vedia a porovnávali to s tým, čo čítajú, aby zhodnotili text a uvažovali o tom, ako si overiť pravdivosť textu atď.

Toto všetko dokáže učiteľ žiakov naučiť, ak vie, ako na to. Ak to nevie, darmo budeme jeho žiakov dookola vážiť. Z opakovaného stresujúceho váženia nám už aj tak podvyživený žiak nieže nepriberie, ale ešte viacej schudne!

Krmivo: špičkové vzdelávanie učiteľov v čitateľských stratégiách školiteľmi, ktorí sú praktici (učia) a nie teoretici (slovenská realita).

5. Celý učiteľský zbor necháva vyriešenie čitateľskej gramotnosti na učiteľa slovenčiny. Všetci učitelia sa sťažujú na to, že žiaci nedokážu porozumieť textu, ale nikto nič neurobí. Fyzikár aj chemikár čakajú, že porozumenie odbornému textu naučí slovenčinár. Dejepisár čaká, že porozumeniu historickému textu naučí slovenčinár. Matematikár čaká, že orientovať sa v grafoch, tabuľkách a schémach v kontexte zložitého zadania naučí tiež slovenčinár. Nuž nenaučí! Učitelia predmetov si musia zodpovednosť za jednotlivé zručnosti v čitateľskej gramotnosti rozdeliť. Lenže problém je v tom, že ani oni netušia, ako čitateľské stratégie pre porozumenie textu učiť.

Krmivo: špičkové, na jednotlivé predmety špecializované vzdelávanie v špeciálnych čitateľských stratégiách.

6. Školy sú knihoprázdne! Navštívte hociktorú triedu v slovenskej škole a na 98 % v nej okrem učebnice nenájdete žiadnu inú knihu. Zato tam nájdete dvadsať mobilných telefónov. Je jasné, že cez prestávky budú žiaci gamblovať a nie čítať si.

Krmivo: zrevitalizovať školské knižnice a vytvoriť triedne knižnice.

7. Na školách sa nečítajú celé knihy. Poviem vám vtip: Stojí chlapík v New Yorku, opiera sa o mrakodrap a strašne fajčí. Dúfam, že ste sa zasmiali. Ak nie, tak to asi bude tým, že to bol iba začiatok vtipu a ani jeho stred, ani jeho koniec som vám nepovedal a ani nepoviem. Čiže žiadny zážitok z tohto vtipu mať nebudete. A tak je to aj s knihami. Môže mať žiak zážitok z knihy, z ktorej sa čítal iba úryvok? Môže vďaka prečítaniu úryvkov zistiť, aký hlboký zážitok mu môže priniesť prečítanie celej knihy? Je to tak, treba sa s tým zmieriť – nemôže.

Krmivo: čítať v škole celé knihy. Pozor! Nie doma! V škole!

8. Ak to žiakovi nejde, učitelia sú bezradní. Máloktorý učiteľ má vytvorené portfólio efektívnych metód, ako riešiť problémy žiakov s čítaním a porozumením čítanému textu.

Krmivo: zavedenie preventívnych programov pre žiakov, u ktorých je predpoklad, že v čítaní budú zaostávať, a intervenčných programov na pomoc žiakom, ktorí už zaostávajú.

Samozrejme, to nie je všetko krmivo, ktoré sa dá pri podpore rozvoja čitateľskej gramotnosti u žiakov použiť. Určite by pomohla účinná kampaň RTVS na podporu čítania rodičov deťom, vytvorenie metodiky intervenčných rozvojových programov pre deti z rodín s nízkou socioekonomickou úrovňou, vytvorenie metodiky pre učiteľky materských škôl, zavedenie čitateľských dielní na školy, zapojenie rodičov do podpory záujmu o čítanie u detí, vytvorenie databázy tipov pre učiteľov na zaujímavé texty a materiály na predčítanie žiakom nahlas a tak ďalej. Rôzneho krmiva je habadej.

Vážení priatelia, vážené ministerstvo školstva, vážený ŠPÚ, vážené MPC, vážený NÚCEM a ostatní. Chceme, aby naši žiaci priberali? Tak dajme na chvíľu ruku dolu z váhy a siahnime do vreca s krmivom. Prestaňme vážiť a začnime kŕmiť, inak nám to prasa od hladu zdochne.

Tibor HUJDIČ

Páči sa vám, čo sme vybrali z nášho časopisu? Staňte sa naším čitateľom.

100001 komentárov k článku: “Bez kŕmenia ešte žiadne prasa nepribralo”

  1. V podstate súhlasím pridal Peter Sabol, 17.10.2014
    Dobrý deň,

    tiež si nie som celkom istý, či to testovanie pomôže. Následky by mali byť také, že napr. "... V prípade základných škôl by potom mohli cez eurofondy podľa neho zaplatiť tým najhorším školám učiteľov z najúspešnejších škôl, aby tamojším pedagógom odovzdali svoje skúsenosti," (zdroj SITA) čo si neviem v praxi celkom predstaviť. Úplne do toho nevidím, ale nemyslím si, že by sa zlé výsledky v testovaní PISA mali riešiť ďalším testovaním jednotlivých škôl, aj keď spätná väzba by mohla byť (aspoň pre niekoho) užitočná. Ale opravte ma, ak sa mýlim.
    Celkovo sa mi zdá, ako by si ministerstvo školstva myslelo, že systém vzdelávania na Slovensku ako taký funguje správne a len treba identifikovať tie školy, ktoré kazia priemer. Vyvodzujem to z toho, že zaviedlo len toto "reštriktívne" testovacie opatrenie a nie systémovú zmenu vo vzdelávaní.
    A čo sa týka toho čítania, len by som ešte dodal, že študenti majú často povinné čítanie, ktoré nezodpovedá ich veku a povedzme úrovni intelektuálneho rozvoja.

Your comment