DOBRÁ ŠKOLA - mesačník
 
Vieme o všetkom Viac
Inšpirujte sa Viac Podporujeme Viac

Povinná seriálová dochádzka

pridané 28.05.2014, autor Časopis DOBRÁ ŠKOLA pošli na vybrali.sme.sk

Súdružky učiteľky, súdruhovia učitelia, pripravte sa, sme v roku 1984 a vzniká seriál My všichni školou povinní.

Na ako dlho dopredu rozmýšľa učiteľ? Má školský vzdelávací program, takže vie, čo sa bude diať celý rok. Vieme však, kam smeruje naše školstvo? Možno by nám pri prognózovaní mohla napovedať minulosť.

Nebudeme hodnotiť dobu, aj keď pôjdeme pred rok 1989. A keďže zdrojom informácií bude seriál, naša dôveryhodnosť bude veľmi nízka. Je rok 1984 a len málokto tuší, ako sa skončí táto päťročnica. Seriál My všichni školou povinní nám uchoval vtedajšiu mieru idealizácie učiteľa takmer rovnako dobre ako mumifikácia Tutanchamóna.

Z chronologického hľadiska

Niekoľko úvodných častí som videl už ako dieťa. Pamätal som si neposlušného chlapca a veveričku. V dnešnej dobe by som chlapca onálepkoval ADHD. Scenárista vytvoril len jedno takéto dieťa v celej škole, v modernej škole sme na tom lepšie, máme takýchto detí omnoho viac (v našej škole aj veveričiek). Ako dieťa som si zapamätal aj fakt, že na učiteľov striehne nebezpečná choroba. Postihne učiteľku prvého stupňa, ktorá doma kontroluje manžela, či si umyl ruky pred jedlom. Mám strach, aby som takto nedopadol aj ja. Naozaj nás naše povolanie takto postihuje a sme tak ľahko identifikovateľní?

Seriál som si pozrel aj ako učiteľ a prepojení som našiel viac. Začínajúci učiteľ Karfík je asi vždy rovnaký. Počiatočné súboje so žiakmi sympaticky prehráva, potom sa to otáča a nastáva tvrdá idealizácia, na konci ktorej je vzorový produkt dokonalého učiteľa. Pri prvých hodinách som sa s touto postavou stotožnil, márne však vyčkávam svoje ideálne obdobie.

Najzaujímavejšie sú detaily

Prezúvanie. Nie som si istý, nakoľko ten prvok vychádzal z reality. Rodičia prichádzali na rodičovské združenie s prezuvkami v rukách, pred triedou sa prezuli a obuv nechali vonku. Všetko to starostlivo kontroloval školník, ktorý prinútil neprezutého rodiča, aby šiel do triedy bosý. Určite si viete predstaviť totožnú situáciu v dnešnej dobe.

Dnešného učiteľa určite zaujme, čo sa na laviciach vo vtedajšej triede nenachádza. Žiadne životne dôležité nápoje, aby žiak neumrel počas hodiny smädom. Naozaj sa nestávali takéto prípady? Neutajila ich propaganda? Mobily neexistovali, takže deti majú na okraji lavice len pomôcky na hodinu. Nikto vás navyše nestraší digitálnou demenciou.

Dnešného učiteľa musí fascinovať aj spôsob sedenia seriálových žiakov, ktorí naznačujú záujem o učivo a nohy si nikam nevykladajú. Dnešné deti majú zrejme problém s kŕčovými žilami, ministerstvo by mohlo o tom spraviť výskum hradený z európskych peňazí.

Systémové prvky

Nájdeme prekvapivú podobnosť v nedostatku peňazí. Tiež bol nedostatok ľudských zdrojov, šokovala ma ponuka otca, povolaním sudcu, ktorý chcel škole pomôcť s maľovaním. Iná rodina to robila zo zištných dôvodov – vylepšovala dcére kádrový profil. Škola odporúčala žiaka na ďalšie štúdium a vybrať si strednú školu neznamenalo aj dostať sa tam. To je asi najväčší rozdiel oproti dnešnej dobe. Je veľký rozdiel učiť žiaka, ktorý si musel svoje miesto v novej škole vybojovať, a žiaka, ktorého si škola ulovila v konkurencii ostatných škôl a ktorý vám nevie povedať, prečo vlastne prišiel.

Sympatický je boj riaditeľky so systémom. „My by sme mali v škole predovšetkým učiť,“ rozčuľuje sa, keď dočíta, aké akcie narušia vyučovanie: recitácie, kultúrne programy, návšteva spisovateľa, ... V dnešnej dobre sa to posunulo na vyššiu úroveň, po škole sa pohybujú rôzne osoby, ktoré zo škôl žijú: finanční poradcovia, hľadačky budúcich modeliek, spisovatelia, ktorí predávajú svoje knihy, náborári do škôl, predajcovia predstavení domáhajúci sa vašich kultúrnych poukazov. Zlosť riaditeľky sa stupňuje, rozčuľuje sa nad horami výkazov, ktoré musí vypĺňať. A čo dnešná doba? Hladné ústa po informáciách Centra vedecko-technických informácií SR treba predsa nakŕmiť. Dokázal Ústav informácií a prognóz školstva prognózovať aspoň to, že sa zlúči s Centrom?

Väčšine škôl sme dokázali eurofondmi pretrieť fasády, žiaci už nerobia gramatické chyby kriedou, ale na interaktívnej tabuli. Vyvíja sa však to, čo je v školstve najdôležitejšie? Vie ministerstvo povedať, čo je najdôležitejšie a má spočítané, koľko Karfíkov máme? Možno nadišiel čas za europeniaze natočiť ďalší idealistický seriál.

Marián KIČINKO

SOŠ, Komenského 12, Trebišov

 

Ilustračné foto: www.ceskatelevize.cz

Páči sa vám, čo sme vybrali z nášho časopisu? Staňte sa naším čitateľom.

100000 komentárov k článku: “Povinná seriálová dochádzka”

Sorry, you must be logged in to comment. Please login or register to comment.