DOBRÁ ŠKOLA - mesačník
 
Vieme o všetkom Viac
Inšpirujte sa Viac Podporujeme Viac

Nebojte sa čítať hrubé a zložité knihy

pridané 21.11.2012, autor Časopis DOBRÁ ŠKOLA pošli na vybrali.sme.sk

Keď som vošla do Hornozemplínskej knižnice vo Vranove nad Topľou, zdalo sa mi, akoby som bola v inom svete. Nie preto, že by som bola v nejakom podivnom interiéri. Práve naopak. Ten bol sympaticky zrekonštruovaný. Vymaľované steny, kreslá čalúnené farebnými látkami... Čo ma však príjemne prekvapilo, bol čulý život, na aký nie som v knižniciach zvyknutá. Vo vchodových dverách sa striedali prichádzajúci a odchádzajúci ľudia. Na chodbe čvirikali deti zo základnej školy, ktoré tu mali práve nejaké kultúrne podujatie. Našťastie, omnoho tichšie vstupovali stredoškoláci do čitárne oddelenia pre mládež na besedu s minuloročnou víťazkou Anasoft litera za román Piata loď, Monikou Kompaníkovou.

Istý známy mi raz povedal, že na východnom Slovensku je jedna knižnica lepšia než druhá. Keď v úvode besedy knihovníčka Beáta Ocilková predniesla ukážku z knihy Piata loď, spomenula som si na tieto  slová. Následne jej kolegyňa Katarína Kovaľová predstavila žiakom Moniku Kompaníkovú, od dátumu narodenia cez štúdium až po ocenený román. Omnoho viac sme ju však spoznali, keď autorka sama začala rozprávať o sebe a svojom písaní. „Koľko máte rokov? Sedemnásť? No vidíte. Ja som bola od vás len o čosi staršia, keď som vydala svoju prvú knihu, zbierku poviedok Miesto pre samotu.“ Monika sa priznala, že jej písanie sa začalo tvorbou básní. Poviedku ocenenú v rovnomennej literárnej súťaži napísala len vďaka tomu, že chcela vyhrať finančnú odmenu. Predtým jej ani len nenapadlo, že jedného dňa bude v rukách držať svoju vlastnú knihu.

Vďaka projektu Živý bič (Živá literatúra útočí na čítanky), ktorého cieľom je predstaviť študentom a návštevníkom knižníc súčasnú slovenskú literatúru, sa na tejto besede stretli žiaci z obchodnej akadémie, gymnázia a strednej odbornej školy. „Aké veci ste čítali v našom veku?“ spýtal sa spisovateľky jeden z nich. „Čítala som rôzne knihy a myslím si, že nie vždy boli kvalitné. Nezáleží však na tom, čo som čítala, ale že som čítala. Väčšinou mi ich odporúčala sestra. Buď čosi doniesla z knižnice alebo od kamarátov. Viem však, že ma v tom čase veľmi zaujali napríklad Kurt Vonnegut, Hlava XXII od amerického spisovateľa Josepha Hellera alebo Gabriel García Márquez. Jeho román Sto rokov samoty je veľmi hrubý, no tak dobre sa číta, že vám to tak ani nepríde. Títo autori by sa mohli aj vám páčiť.“ Na tvárach pracovníčok z knižnice som videla veľký úsmev. Monika ich s touto odpoveďou potešila. A ešte viac ich potešilo jej odporúčanie, aby sa študenti nebáli čítať hrubé a zložité knihy: „Možno niektorým veciam dnes neporozumiete. To však nevadí. Zoberiete si predsa z toho textu tú časť, ktorá je pre vás momentálne prijateľná. A potom o pár rokov vám postupne budú nabiehať myšlienky, aké ste si predtým ani len neuvedomovali.“

Dívala som sa na študentov, ktorí jeden za druhým spontánne kládli Monike Kompaníkovej rozličné otázky. Či ešte maľuje, čo si myslí o bestselleroch a brakovej literatúre, akú knihu práve píše... Priznám sa, páčilo sa mi to. A nielen mne. Ten príjemný pocit mala aj autorka. Ani sme sa nenazdali a z hodinového programu bol dvojhodinový. Možno by sa ešte predĺžil, keby tu neboli ďalšie školské povinnosti. „Ďakujem, že medzi nami bola aj pani profesorka Danka Ondiková, ktorá mi otvorila cestu k literatúre a vďaka ktorej dnes robím to, čo robím. Teraz sedí schovaná v úplne zadnom rade,“ uzatvorila besedu riaditeľka knižnice Emília Antolíková. Ešte aj keď píšem tieto slová, cítim radosť z atmosféry v Hornozemplínskej knižnici. Cítim radosť napríklad z chalaniska, ktorý si daroval knihu Piata loď k svojim osemnástym narodeninám s podpisom autorky. Cítim radosť, že v školách vo Vranove nad Topľou literatúra žije.  

Beseda s Monikou Kompaníkovou sa konala v rámci projektu Živý bič (Živá literatúra útočí na čítanky).

Mária HEJTMÁNKOVÁ
ars_litera

Páči sa vám, čo sme vybrali z nášho časopisu? Staňte sa naším čitateľom.

100000 komentárov k článku: “Nebojte sa čítať hrubé a zložité knihy”

Sorry, you must be logged in to comment. Please login or register to comment.