DOBRÁ ŠKOLA - mesačník
 
Vieme o všetkom Viac
Inšpirujte sa Viac Podporujeme Viac
DOBRÁ ŠKOLA - mesačník

nevýSlovná rebélia

pridané 31.05.2012, autor Časopis DOBRÁ ŠKOLA pošli na vybrali.sme.sk

Ministerstvo školstva zaviedlo nový predmet: priateľský rozhovor. Obsahom je súbor poznatkov o faktoroch tvoriacich rozhovor (miesta, účastníci...), klasifikácia z horizontálneho (téma lásky, práce, zdravia, peňazí...) aj vertikálneho hľadiska (od III. cenovej po intelektuálnu kaviareň). Samozrejme, nesmieme zabudnúť na istý počet povinných rozhovorov na vopred určené témy, ktoré každý žiak bude absolvovať a patrične o nich referovať.

Spoznali ste v rozhovore literatúru? Za krátky čas sme z nej dokázali urobiť komplikované monštrum, s ktorým sa mnohí odmietajú rozprávať a desia sa ho. Ohraničili sme ju 45-minútovými mantinelmi, natlačili do chronologického alebo žánrového systému, rozporcovali do tabuliek vzdelávacích programov. Vyučovanie literatúry má u nás dlhú tradíciu, prepracovanú metodiku, učebnice a čítanky. Tvrdo sa derieme vpred a to, čo sa kedysi učilo na vysokých školách, sa dnes učia už stredoškoláci. A viac je prekvapivo len znechutenia.

Mnohí majú pocit, že na hodinách literatúry robíme niečo nasilu, že nevieme zdôvodniť, prečo to vlastne robíme a že celá tá situácia je vlastne celkom umelá. Dušana Dušeka vôbec neteší, že jeho Kufor na sny je súčasťou povinného čítania. Mnohí žiaci sa pri tohtoročných maturitách s ním naozaj trápili, skúšali ho zdvihnúť, no ku­for bol pre nich priťažký.  Asi pozabudli na ľahkosť snov. Dovolil by Janko Kráľ, aby žiaci topili jeho divného Janka pred maturitnou komisiou? Kde vlastne robíme chybu?

Literatúra je jediný druh umenia, z ktorého musia študenti povinne maturovať. Prečo nemáme povinne radi hudbu, balet, sochárstvo? A vieme vôbec, čo je cieľom hodín literatúry? Skúste sa spýtať maturantov a odpovede budú prekvapivé. Odvážime sa spýtať slovenčinárov? Čo ak by sa stala literatúra voliteľným predmetom? Mali by sme koho učiť? Pre učiteľa nie je nič horšie ako znechutený študent, ktorého mu nasilu dotlačili do triedy. Literatúra je radosť, dotyk so slovami, cval vesmírom, sú to prebdené noci, pozeranie za roh, dívanie sa na dážď, čudovanie a pochybovanie. Je to hľadanie odrazov v zrkadle, je to rozhovor so sebou a s ľuďmi, ktorí sú okolo nás. Je to hľadanie vlastných chýb a ohúrenie, čo všetko sa dá vidieť so zatvorenými očami. Živá literatúra dýcha, cítite jej tep, dokáže sa smiať a ak dobre počúvate, začujete aj jej plač.

Problém nastane, ak sa učí mŕtva literatúra a z hodín sa stane patologické skúmanie príčin úmrtia, stanovuje sa presný čas a miesto smrti.

Nezabúdajme, že literatúra je vlastne rozhovorom, dialógom medzi spisovateľom a čitateľom, len obsahy, ktoré sú predmetom tohto dialógu, sú zložitejšie a vyžadujú si preto písomnú a premyslenú formu. Čitateľ si sadá (líha) ku knihe presne z toho istého dôvodu, ako si sadá (líha, vykročí) k dobrému rozhovoru. Literatúra je krásna v tom, že ak sa s ňou zarozprávate, odrazu zistíte, že sa zhovárate so sebou. Dokážeme to na hodinách? Dá sa to vôbec? Nevravíte si občas po hodine, že toto som tej knihe spraviť nemal?

Všetci poslušní slovenčinári sú teraz vydesení: literatúra ako rozhovor, čo je to za rebéliu? Trúfnime si ostať sami s knihou. Skúsme sa s ňou porozprávať a neskrývať sa za cudzie poučky. Nemusí nám pri tom svietiť fakľou metafora, pokojne sa môžeme potknúť o anaforu, najdôležitejšie je, aby sme porozumeli sebe a ľuďom okolo nás.

Lenka KUNOVÁ a Marián KIČINKO

Páči sa vám, čo sme vybrali z nášho časopisu? Staňte sa naším čitateľom.

100001 komentárov k článku: “nevýSlovná rebélia”

  1. Menej je niekedy viac pridal Adrián Eštok, 06.06.2012
    Literatúra nezahynie, kým študenti čítajú knihy. Mne zatiaľ čítajú. Ak celoslovensky povinné texty budú kratšie, bude to len lepšie. Menej je niekedy viac.

Sorry, you must be logged in to comment. Please login or register to comment.